Stredné plemená psov, Strana 3

FCI Skupina: 1

Zdroj: Gettyimages.com

Pôvod Plemena

Chorvátsky ovčiak (Hrvatski ovčar) je starobylé plemeno, ktoré má svoje korene v Chorvátsku, najmä v oblasti Slavónska. Plemeno sa vyvinulo prirodzene, pravdepodobne z rasy známej ako Canis Fammilliaris Palustris (pes rašelinový),  čo znamená, že plemeno nevzniklo plánovaným krížením rás. Na území Slavónska boli vzhľadovo podobné psy využívané viac ako tisíc rokov. Prvé písomné zmienky o tomto plemene pochádzajú z 14. storočia, kedy sa profesor Stjepan Romic  ujal tejto rasy a začal s jej chovom. Chorvátsky ovčiak bol neoddeliteľnou súčasťou života chorvátskych pastierov, ktorí ho využívali na stráženie stád a ochranu majetku. 

Povaha Plemena

Chorvátsky ovčiak je známy svojou inteligenciou, energiou a lojalitou voči svojim blízkym. Tento pes je nesmierne odhodlaný, pracovitý a vytrvalý milovník pohybu. Má veľmi silný ochranársky inštinkt a je výborným strážcom svojho teritória. Ku svojej rodine je mimoriadne oddaný a priateľský, no k cudzím ľuďom môže pristupovať opatrnejšie, preto je dôležitá správna socializácia už od šteniatka. Rovnako to platí pri spolužití s inými zvieratami, dokáže s nimi vychádzať, ale musí byť k tomu vedený. Ku deťom je obzvlášť jemný, trpezlivý a hravý. Toto plemeno však nebude tou najlepšou voľbou pre neskúsených majiteľov, pretože potrebuje dôsledný výcvik pre využitie plného potenciálu svojej povahy. Okrem poslušnostného výcviku ho tiež budete musieť pravdepodobne naučiť, kedy je vhodné štekať. Toto ovčiarske plemeno totiž veľmi rado a veľmi nahlas oznamuje každú maličkosť, ktorú má na srdci :) Ale nebojte, aj táto jeho vlastnosť sa dá napraviť dôsledným tréningom. A ako odnaučiť psa skákať vám do reči zistíte v ✨tomto článku✨. 

Vzhľad Plemena

Chorvátsky ovčiak je stredne veľký pes, robustný a pevne stavaný. Jeho telo je obdĺžnikového tvaru, so silnými a svalnatými nohami. Výška v kohútiku je u psov približne 45 - 50 cm, feny bývajú o takmer 2 cm menšie. Váha v dospelosti sa pohybuje medzi 13 - 20kg. Srsť je hustá, vlnitá alebo mierne kučeravá, je dôležité sa o ňu poriadne starať a pravidelne ju vyčesávať, aby sa srsť nemotala a nebola splstnatená. Základná farba srsti je čierna, pričom môžu byť prítomné malé biele znaky, najmä na hrudi alebo labkách. V obdobiach výmeny srsti sa vie sfarbiť do siva. Hlava psa sa klinovito zužuje smerom k čiernemu ňufáku. Jeho uši sú vzpriamené, trojuholníkového tvaru s jemne zaoblenou špičkou a dodávajú mu ostražitý výraz. Oči sú oválne, tmavohnedé, občas čierne. 

Zdroj: Google.com

Výcvik

Chorvátsky ovčiak je veľmi učenlivý a rýchlo reaguje na správne podané povely. Jeho vysoká inteligencia a pracovitá povaha si však vyžadujú majiteľa, ktorý mu poskytne dostatok mentálnych a fyzických stimulov. Výcvik by mal byť založený na pozitívnom posilňovaní, pretože tvrdé metódy by mohli viesť k odcudzeniu psa a strateniu jeho ochoty spolupracovať. Získajte si jeho dôveru a k výcviku pristupujte pedantne, ale jemne, s citom. Zvlášť odporúčane poriadne so psom natrénovať povely privolania, pretože tento pes má silný lovecký inštinkt. 

Starostlivosť o Plemeno

Chorvátsky ovčiak je veľmi odolné plemeno, ktoré nevyžaduje veľa starostlivosti. Jeho hustá srsť potrebuje pravidelné vyčesávanie, aby sa predišlo plstnateniu a zabezpečilo sa vetranie pokožky. počas jari a jesene, kedy sa psom zvykne meniť srsť, bude potrebné frekvenciu vyčesávania zvýšiť. Kúpanie by tiež malo byť len príležitostné, aby sa zachovali prirodzene ochranné oleje v jeho srsti. Uši, oči a pazúry by mali byť pravidelne kontrolované a čistené, aby ste predišli zápalom a rôznym problémom. Ako sme už spomenuli vyššie, tento pes potrebuje dostatok pohybu a aktivity, je ideálny pre majiteľov, ktorí mu môžu poskytnúť dostatok priestoru na vybitie energie. Dve alebo tri hodinové prechádzky denne sú nevyhnutnosťou, ako aj vypĺňanie času rôznymi hrami a aktivitami. Veľmi dobre mu pôjde napríklad agility, alebo aj taký canicross, kde vás s nadšením potiahne vpred. Plemeno nie je vhodné do bytu, potrebuje priestor na pohyb a vďaka hustej srsti je možné ho chovať celoročne vonku, samozrejme musí mať ochranu pred letným slnkom a vyhrievané miesto na úkryt pred studenou zimou. 

Zdroj: Google.com

Zdravie Plemena

Chorvátsky ovčiak je všeobecne zdravé plemeno s dlhovekosťou, často sa dožíva 12 až 15 rokov. Vzhľadom na prirodzený vývoj plemena má nízku predispozíciu na genetické ochorenia. Napriek tomu je dôležité monitorovať stav jeho kĺbov, najmä ak je pes veľmi aktívny, pretože u väčších plemien s vysokou pohybovou potrebou hrozí dysplázia bedrových a lakťových kĺbov. Ďalej ho môže trápiť torzia žalúdka, preto by ste mali psa kŕmiť odporúčaným dávkovaním dvakrát denne a po jedle mu dopriať odpočinok, aby v pokoji vytrávil. 

Kŕmenie Plemena

Strava chorvátskeho ovčiaka by mala byť vyvážená a prispôsobená jeho úrovni aktivity. Kvalitné suché krmivo s vysokým obsahom bielkovín a tukov je vhodné pre udržanie jeho svalovej hmoty a energie. Plemeno je tiež veľmi dobre prispôsobené na príjem prirodzenej stravy (BARF), kde dominujú mäso, zelenina a ovocie. Pri BARF-e si však musíte dávať pozor, aby boli v kŕmnej dávke zastúpené presné pomery potrebných živín určených pre toto plemeno. Viac informácií o BARF stravovaní nájdete v ✨tomto článku✨  Vzhľadom na jeho vysoko energický životný štýl je dôležité zabezpečiť dostatočný prísun vitamínov a minerálov, ktoré podporujú zdravie kostí a namáhaných kĺbov. Nebojte sa do stravy dopĺňať vhodné doplnky výživy. Do základného jedálnička takto aktívneho psa by sme zaradili kvalitnú kĺbovú výživu, ľanový olej na podporu kvality srsti a tiež humínové kyseliny na imunitu a bezstarostné trávenie. 

Chorvátsky ovčiak je jedinečné, inteligentné a obratné plemeno. Dokáže vyniknúť v mnohých aktivitách, pokiaľ je správne vedený a socializovaný. Svoju vášeň nájde v rôznych psích športoch, ale aj ako profesionál, v záchranných alebo pátracích zložkách. Chorvátsky ovčiak bude tiež skvelou súčasťou vášho rodinného kruhu, vytvorí si silné puto s každým členom rodiny. Doprajte mu dostatok pohybu, pevnú ale jemnú ruku pri tréningu a získate verného a vďačného spoločníka.

FCI skupina 6

Zdroj: Google.com

Pôvod plemena

Hygenhund, známy aj ako Hygenov durič, je plemeno pôvodom z Nórska, vyvinuté pre špecifické potreby poľovníkov pôsobiacich v severských podmienkach. Toto plemeno vzniklo v 19. storočí a jeho zakladateľom je nórsky chovateľ Hans Fredrik Hygen, ktorý sa snažil vytvoriť psa, ktorý by bol schopný pracovať v drsných klimatických podmienkach a na rôznych terénoch. Hygenhund je výsledkom kríženia rôznych duričských plemien, vrátane nórskeho elghunda a švédskeho dreverského psa, pričom sa do šľachtenia zapojili aj ďalšie duriče nemeckého a švajčiarskeho pôvodu.

Cieľom bolo vyšľachtiť psa s vysokou vytrvalosťou, výborným čuchom a schopnosťou pracovať samostatne aj na veľkých vzdialenostiach od majiteľov. Hygenhund bol obľúbený medzi nórskymi poľovníkmi najmä pre lov líšok a zajacov, ale jeho popularita medzi chovateľmi klesla po prvej svetovej vojne. Dnes je plemeno považované za pomerne zriedkavé a to aj vo svojej domovine.

Povaha plemena

Hygenhund je známy svojou priateľskou, ale zároveň silne nezávislou povahou. Tento pes je veľmi inteligentný a má výborné inštinkt pre lov, čo znamená, že potrebuje majiteľa, ktorý mu poskytne dostatok mentálnej a fyzickej stimulácie a riadny výcvik. Hygenov durič je veľmi vytrvalý a pracovitý pes, schopný samostatne sledovať stopy aj na dlhé vzdialenosti.

Aj keď sú to prevažne poľovnícke psy, Hygenhundi môžu byť aj skvelými rodinnými spoločníkmi, pokiaľ majú počas dňa dostatok pohybu a aktivity. Sú známi svojou lojalitou k rodine a priateľskosťou k deťom, avšak vzhľadom na ich silný lovecký inštinkt je potrebné byť opatrný v prítomnosti menších domácich zvierat.

V spoločnosti iných psov je Hygenov durič zväčša priateľský, ale voči cudzím ľuďom môže pôsobiť prísnejšie s väčšou ostrahou. Správna socializácia tohto plemena je dôležitá pre rozvoj vyváženej povahy a predchádzaniu nežiaduceho správania.

Zdroj: Google.com

Vzhľad plemena

Hygenhund je stredne veľký pes s harmonickou stavbou tela, ktorá je typická pre duričov. V dospelosti môže byť vysoký až 61 cm s váhou od 20 do 25kg. Má robustnú a svalnatú postavu, ktorá mu umožňuje vykonávať dlhé lovecké výpravy. Hlava je proporčne vyvážená s mierne zaobleným temenom a výraznými stopami. Oči sú tmavé, so živým a inteligentným výrazom, ktorý je typický pre rozvážne poľovnícke plemená. Uši sú stredne veľké, pomerne široké, zavesené a tesne priliehajúce k hlave, čo chráni vnútorné ucho pri pohybe v teréne. Srsť Hygenhunda je krátka, hustá a odolná voči poveternostným podmienkam, sfarbená najčastejšie v odtieňoch gaštanovo hnedej, až červenej, čiernej farby, často s bielymi znakmi na hrudi a končatinách. 

Výcvik

Hygenhund je inteligentný pes, ktorý potrebuje dôsledný a pozitívny výcvik. Vďaka svojej bystrosti sa rýchlo učí, no môže byť aj tvrdohlavý, čo vyžaduje trpezlivosť a skúseného majiteľa alebo trénera. Pozitívne posilňovanie úkonov, ako sú odmeny a pochvala, je pre úspešný tréning dôležite. Výcvik by mal zahŕňať základnú poslušnosť, ale aj pokročilejšie zručnosti, ktoré stimulujú jeho intelekt a lovecké inštinkty.

Pre svoju vysokú energiu a potrebu fyzickej aktivity je dôležité, aby mal Hygenov durič prístup k častým a dlhým prechádzkam alebo behu, ideálne v prírode, kde môže slobodne skúmať okolie, najlepšie mu bude v rodinnom dome s veľkou záhradou. Nie je vhodné držať toto plemeno v byte, bez dostatočnej možnosti pohybu by mohol v dôsledku nudy spôsobiť nejeden problém. 

Starostlivosť o plemeno

Starostlivosť o Hygenhunda je relatívne jednoduchá, pokiaľ sa zvlášť dbá na jeho potreby pohybu a duševnú stimuláciu. Srsť nevyžaduje náročnú údržbu, stačí pravidelné kefovanie, aby sa odstránili odumreté chlpy a udržala sa lesklá zdravá srsť so zdravou pokožkou. Dôležitá je aj kontrola uší, ktoré môžu byť náchylné na infekcie v dôsledku ich tvaru. Rovnako je potrebná pravidelná kontrola zubov a pazúrov. 

Zdravie plemena

Hygenhund je vo všeobecnosti zdravé plemeno, avšak môže byť náchylný na niektoré genetické ochorenia typické pre poľovnícke psy. Medzi časté zdravotné problémy patrí dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, ktorá sa vyskytuje najmä u väčších plemien. Okrem toho môžu mať predispozíciu k niektorým očným problémom, ako je katarakta - šedý zákal.

Dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie Hygenhunda sú pravidelné veterinárne prehliadky a dodržiavanie očkovacieho plánu. Správna výživa a dostatok pohybu tiež pomáhajú predchádzať obezite, ktorá môže prispieť k ďalším zdravotným problémom.

Zdroj: Google.com

Kŕmenie plemena

Strava by mala byť  vysoko kvalitná s vyváženým pomerom proteínov, tukov a sacharidov. Ako aktívny poľovnícky pes potrebuje prijať dostatok energie, aby mohol udržiavať svoj aktívny životný štýlu. Duriče majú zväčša tendenciu k obezite, je preto dôležité dodržiavať pravidelnú kŕmnu dávku a v prípade potreby ju prispôsobovať veku a aktivite psa. V prípade, že sa rozhodnete kŕmiť psa BARF-om, je potrebné zabezpečiť, aby strava obsahovala všetky potrebné živiny, vitamíny a minerály v odporúčaných pomeroch. 

Ako prevenciu proti dyspllázii kĺbov vám odporúčame dopĺňať do stravy psa aj vhodnú kĺbovú výživu. O tom, aké výhody môže priniesť vášmu psovi, sme napísali v✨ tomto článku✨.

Hygenhund je vynikajúce poľovnícke plemeno so silným loveckým inštinktom a prísnou pracovnou etikou. Je ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí ho budú v jeho fyzcickej aj mentálnej aktivite plne podporovať a budú sa mu dostatočne venovať. Aj keď je predovšetkým skúsený poľovnícky lovec, môže byť lojálnym a prítulným spoločníkom pre rodinu, ktorá mu poskytne dostatok starostlivosti a lásky. Toto plemeno si však vyžaduje skúseného majiteľa, ktorý rozumie jeho potrebám, dokáže psa vycvičiť a naučiť základným povelom a dokáže mu poskytnúť vhodné prostredie pre spokojný život. 

FCI skupina 6

Zdroj: Google.com

Pôvod plemena

Hamiltonský durič, známy aj ako Hamiltonstovare, je poľovnícky pes so silnou históriou spojenou so šľachtickými koreňmi. Pochádza zo Švédska a jeho história siaha až do 17. storočia. Toto plemeno bolo pôvodne výsadou šľachty a bolo chované na poľovnícke účely. Lov bol v tej dobe vyhradený pre vyššie spoločenské vrstvy, avšak v 18. storočí sa tento zákaz zrušil, čo viedlo k popularizácii plemena aj medzi "obyčajnými" ľuďmi. Významnú úlohu v šľachtení plemena zohrávali rasy ako foxhound a hanoverský farbiar, cieľom bolo získať psa ideálneho pre lov líšok a zajacov vo švédskych lesoch. Toto plemeno je známe svojou vytrvalosťou a schopnosťou pracovať v náročných podmienkach ako sú husté lesy a drsný terén.

Prvýkrát sa Hamiltonský durič predstavil na výstave psov vo Švédsku v roku 1886 a v roku 1921 bolo plemeno oficiálne pomenované po svojom tvorcovi, grófovi Adolfovi Patrikovi Hamiltonovi, chovateľovi a zakladateľovi prvého Švédskeho kynologického klubu. Napriek svojej popularite vo Švédsku je mimo svojej domoviny plemeno stále relatívne zriedkavé, avšak napríklad v Českej republike existuje niekoľko jedincov, ktoré zastrešuje Klub málopočetných plemien psov.

Povaha plemena

Hamiltonský durič je známy svojou priateľskou a vyrovnanou povahou. V domácom prostredí sa prejavuje ako pokojný a mierne lenivý pes, avšak pri práci v teréne sa mení na energického a zanieteného lovca.  Tento pes je neuveriteľne odhodlaný a pracovitý, schopný sledovať pach aj týždeň starý a prejsť desiatky kilometrov, len aby dosiahol svoj cieľ. Základným prvkom výcviku tohto psa je naučiť ho 100% privolávací rozkaz "ku mne", pretože pri sledovaní stopy dokáže zabudnúť na všetko ostatné vrátane majiteľa a cesty domov. 

Hamiltonský durič je veľmi inteligentný a učí sa rýchlo, avšak jeho výcvik by mal byť založený na pozitívnej motivácii a láskavosti, inak môže odmietnuť s vami spolupracovať. V súčasnosti ho častejšie vidíme ako pracovného psa poľovníkov a lesníkov než ako spoločníka v domácnosti. Tento pes potrebuje dôsledný a trpezlivý prístup, ktorý bude podporovať jeho prirodzenú zvedavosť a učenlivosť.

Vzhľadom na silný lovecký pud nevychádza dobre s inými zvieratami, avšak ku iným psom je zvyčajne priateľský. V rodinnom prostredí sa stáva prítulným a lojálnym spoločníkom, ktorý vychádza aj s malými deťmi. Avšak, vždy by mal byť pod dozorom dospelého, najmä ak sú v blízkosti aj iné zvieratá.

Vzhľad plemena

Hamiltonský durič je stredne veľký až veľký pes s robustnou a vyváženou stavbou tela. Ich telo je obdĺžnikového formátu, čo im dodáva silu a stabilitu potrebnú pre lov v náročných terénoch. Hlava je predĺžená s výrazným stopom a čiernou nosnou hubou. Oči majú mandľový tvar a tmavohnedú farbu, ktorá dodáva ich výrazu pokoj a inteligenciu. Uši sú stredne veľké, visia pozdĺž hlavy a mierne sa zdvihnú len pri ostražitosti.

Srsť je krátka, hustá a priliehavá, s výrazným trikolórovým sfarbením: plavá, čierna a biela. Plavá farba pokrýva hlavu, uši a nohy, zatiaľ čo čierna sa nachádza na chrbte a pokračuje smerom k krku a chvostu. Biela farba sa objavuje na znakovej oblasti, čím dodáva plemenu jedinečný vzhľad.

Zdroj: Google.com

Výcvik

Hamiltonský durič nie je vhodným plemenom do bytu, aj keď by si pravdepodobne zvykol. Ideálne prostredie pre neho je rodinný dom so záhradou. Potrebuje dostatok pohybu a výcvik založený na pozitívnej motivácii, pre toto plemeno je dôležitý dostatok fyzickej aktivity , inak môže byť nespokojný a táto frustrácia sa prejaví v deštruktívnom správaní. Je tiež dôležité ho vonku venčiť na vodítku - prirodzené pudy loveckého plemena ho môžu nútiť naháňať každú veveričku, ktorá vám skríži cestu. Alebo ktorú zaňuchá vo vzduchu.

S vyššou záťažou a dlhšími túrami počkajte do dospelosti, aby ste nezaťažovali jeho vyvíjajúci sa pohybový aparát. Každý pes by mal ovládať aspoň základnú poslušnosť, najlepšie výsledky pri výcviku dosiahnete pozitívnou metódou - so správnym pamlskom takmer vždy dosiahnete to, čo od neho požadujete.

Starostlivosť o plemeno

Hamiltonský durič potrebuje najmä dostatok pohybu. Starostlivosť o srsť je nenáročná, stačí ju raz týždenne vyčesávať správnou, ide o krátkosrstého psa s mäkkou a hustou podsadou, kde vám najlepšie poslúži ✨táto kefa.✨Dbať treba aj o zuby, ústnu hygienu, sledovanie uší a očí kvôli prevencii zápalových ochorení.

Zdroj: Google.com

Zdravie plemena

Plemeno je pomerne zdravé, ale má vyššiu náchylnosť na gastrointestinálne ochorenia, ako je torzia žalúdka. Často sa objavujú očné, ušné a kožné ochorenia, ako aj problémy s pohybovým aparátom, vrátane dysplázie bedrového a lakťového kĺbu. Ďalej môžu byť náchylní na očné problémy, ako je progresívna retinálna atrofia,  niektoré formy rakoviny a hypotyreóza.

Kŕmenie plemena

Hamiltonský durič by mal dostávať granule s vysokým obsahom proteínov a tukov, potrebné je dávať pozor na správnu kŕmnu dávku, pretože má predispozíciu na obezitu. Vhodné je suché krmivo alebo aj BARF. Strava by mala byť pestrá, mala by obsahovať okrem vysokého podielu mäsa aj zeleninu a ovocie. Kvôli predispozíciám torzie žalúdka odporúčame rozdeliť kŕmnu dávku na dve dávky a po jedle je dobré dopriať tomuto lovcovi zaslúžený odpočinok. Nezabúdajte do stravy tiež dopĺňať dôležité vitamíny a minerály, pre podporu vitality a imunity psa.

Hamiltonský durič je výnimočné plemeno, ktoré kombinuje oddanosť, pracovitosť a inteligenciu. Je ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí môžu uspokojiť jeho potreby pohybu a mentálnej stimulácie. Svoju rolu loveckého psa plní dokonale, no zároveň je láskavým spoločníkom pre celú rodinu. Ak hľadáte psa, ktorý je vytrvalý a lojálny, Hamiltonský durič môže byť pre vás ideálnou voľbou.

FCI skupina 8

Pôvod plemena labradorský retríver

Labradorský retríver, jedno z najobľúbenejších plemien na svete, má svoje korene na ostrovoch Newfoundland a Labrador v Kanade, odkiaľ pochádza aj názov psa. Toto plemeno bolo pôvodne vyšľachtené na pomoc rybárom pri ťahaní sietí a aportovaní rýb, ktoré unikli z háčika. Príbuzné plemená zahŕňajú zlatého retrívera, ktorý má podobnú históriu a povahu. Labrador je známy svojou robustnou stavbou tela a výbornými plaveckými schopnosťami, čo je z veľkej časti zásluhou jeho nepremokavej srsti a plávajúcich blán medzi prstami.

Oficiálne uznanie plemena prišlo v roku 1903 a o 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov. Počas 20. storočia sa plemeno stalo známym nielen ako pracovný pes, ale aj ako výstavné plemeno. Postupom času sa labradori rozdelili do dvoch línií - pracovnej a výstavnej. Pracovný labrador má ľahšiu, svalnatú stavbu, zatiaľ čo výstavný typ je zavalitejší a mohutnejší.

Prvý čokoládovo-hnedý labrador bol medzi chovateľmi uznaný v roku 1864. Poďakovať zato môžeme chovateľskej stanici Cookridge Tango.

Povaha

Labradorský retríver je známy svojou priateľskou a oddanou povahou. Vďaka svojej poslušnosti a ochote plniť povely je ideálnym spoločníkom pre rôzne typy majiteľo, i nováčikov v oblasti chovateľskej praxe. Labrador sa vyznačuje vysokou mierou spoločenskosti a rád je v kontakte s ľuďmi. Jeho otvorenosť a dôvera k ľuďom z neho robí ideálneho rodinného psa, ktorý miluje deti a vie sa prispôsobiť životu v rodinnom prostredí. Cudzí ľudia ani zvieratá mu nevadia, práve naopak, užívať si bude každý jeden pohľad či dotyk.

Tento pes nie je vhodný na dlhodobé odlúčenie od svojej rodiny. Ak sa labrador cíti osamelý alebo nemá dostatok stimulácie, môže trpieť úzkosťami, čo sa môže prejaviť deštruktívnym správaním, ako je hrabanie alebo žuvanie nábytku. Je to pes, ktorý potrebuje fyzickú aj mentálnu stimuláciu, aby bol šťastný.

Okrem toho je labrador často využívaný ako vodiaci pes, terapeutický pes, pes záchranár alebo lavínový pes. Vďaka svojej spoľahlivosti a vysokej inteligencii je ideálnym psom pre rôzne úlohy.

Vzhľad labradora

Labradorský retríver je stredne veľké plemeno s pevnou a svalnatou stavbou tela.

• Výška v kohútiku: u sučiek 54–56 cm, u psov 56–57 cm.
• Hmotnosť: zvyčajne medzi 25 a 36 kg.

Povolené farby :

1. Jednofarebná čierna
2. Žltá
3. Pečeňová hnedá
4. Čokoládovo hnedá

Žltá je povolená od svetlokrémovej až po líščiu červenú. Malá škvrna na hrudi je povolená

Srsť má s odolnou podsadou voči poveternostným podmienkam. Nesmie byť zvlnená. Je krátka a hustá na dotyk pomerne tvrdšia.

Hlavu má širokú s výrazným čelovým sklonom.

Nos má čierny dobre pigmentovaný s veľkými a dobre tvarovanými nosnými dierkami.

Papuľka je silná a nesmie byť špicatá.

Zuby má mocné s perfektným -pravidelným a nožnicovým zhryzom- Horný rád rezákov bez medzery dosahuje pred spodný rad a zuby sú tým pádom kolmé na čeľusť.

Oči ma tmavohnedé s orieškovým podtónom. Pohľad ma veľmi milý a dobromyseľný. S iskrou inteligentného a srdečného psíka.

Uši má primerane veľké k celkovému dojmu svojho tela. Tesne priliehajú k hlave. Nasedené sú vyššie a vzadu .

Krk je silný mohutný a prechádza plynule do dobre umiestnených pliec.

Chrbát ma rovnú vrchnú líniu.

Bedrá sú široké , krátke a mocne pôsobiace.

Hrudník je široký a hlboký. Má výrazné klenutý hrudný kôš.

Chvost pôsobí široko , môžeme ho nazvať ako vydrím chvostom. Nesený je veselo nikdy však nesmie byť zahnutý nad líniu chrbta.

Končatiny majú silné kosti . Dobré uhlenie zadných končatín . Mohutné labky , ktoré majú veľmi dobre vyvinuté vankúšiky.

Pohyb pôsobí voľne a priestranne . Nesie sa majestátne a ľahko.

Zdravie a choroby

Za predpokladu , že sa ideme baviť o chovateľských staniciach , ktorý k chovu pristupujú zodpovedne je labrador v celku zdravé a silné plemeno. Avšak pravde ako každé plemeno aj labrador má svoje Achillove päty. Za život však nie každého labradora postihne niektoré z dole spomenutých ochorení ale je dôležité o možných rizikách vedieť. Pri kúpe šteniatka si preverte zdravie a testovanie rodičov . Podľa výsledkov testov rodičov si vieme urobiť približný obraz o budúcom zdravý šteniatka. Labrador ma pre dispozíciu na tieto choroby :

1. Dysplázia bedrového kĺbu
2. Dysplázia lakťového kĺbu
3. Disektívna osteochondróza
4. Šedý zákal
5. Progresívna atrofia sietnice
6. Dysplázia trojcípej chlopne
7. Torzia žalúdka

Medzi ochorenia , ktoré sa ešte môžu objaviť u labroša sú epilepsia , myopatia , dermatitída pokožky ,studený chvost ( dočasné ochabnutie chvosta ) a ušné a očné infekcie.

Starostlivosť  o labradora

Labrador ako som už viac krát v článku spomenula je naozaj spoločenským psom a potrebuje byť v úzkom kontakte so svojou rodinou. Preto nieje ideálnym psom na odloženie na dvor alebo do koterca. Ak zostane dlhšiu dobu sám , môže svoju energiu a frustráciu z odlúčení vybíjať hryzením , ničením predmetov alebo hrabaním. Je šťastný ak ma prístup k hračkám , ktoré môže prenášať , nosiť a obhrýzať. Je vhodné mať po ruke rôzne loptičky a hračky ktoré mu budeme hádzať a cvičiť tak jeho pôvodne poslanie na nosenie uloveného vodného vtáctva a podobne.

Hlavnou starostlivosťou o labroša je zabezpečiť mu pohyb. Naozaj dostatok pohybu na vybitie energie tohto duracelkového psa. Viete ako a hovorí unavený pes spokojný pes a presne toto platí aj u tohto milovníka ľudí . Denne potrebuje aspoň hodinu intenzívnej hry , tréningu. Nestačí mu monotónna prechádzka okolo domu. S príchodom teplého počasia je odmenou pre tohto plavca aportovanie konárov prípadne plávajúcich hračiek vo vode.

Pre labradora je jednou z dôležitých častí starostlivosti čistenie uší a ich kontrola. Sú náchylnejší na infekcie uší .

Starostlivosť o srsť nieje až tak náročná. Hlavne počas výmeny srsti je dôležite vyčesávanie. Plzne celkom dosť. Preto častým vyčesávaním odbremeníme psíka a aj seba zbytočných nervov a chlpov.

https://www.panakei.sk/zooro-kefa-pre-psov/

Ostatná starostlivosť a nelíši ničím od starostlivosti o iné bežné plemená.  

Strihanie pazúrikov, čistenie zubov , čistenie uši  atd.

Výcvik labradora

Tak ako nieje komplikovaná povaha labradora jeho výcvik tiež nieje ťažký. Preto je vhodný aj pre začiatočníkov. Človek , ktorý sa rozhodne kúpiť si labroša bez predošlej skúsenosti alebo ako úplne prvého psa do rodiny , nikdy neoľutuje. Aj výcvik tohto dobráka má však nejaké pravidlá.  Základom je veľa miesta a množstvo pohybu. Predsa len labrador je v prvom rade pracovným psom a aby bol šťastný potrebuje dostatok pohybu a pracovných príležitostí. Ideálne držanie je v rodinnom dome , so záhradou , kde sa vie labroš aj sám vyčerpať netreba však zabudnúť nato , že vyžaduje si interakciu s ľuďmi a ich spoločnosť. Nechať ho samo rásť na dvore nieje správnu cestou.

Psie športy ako je dog dancing , lovecké skúšky , skúšky poslušnosti a agility sú skvelým vyplnením času a utužením vzťahu medzi vami. Každodennú prechádzku môžete taktiež trošku okoreniť aportovaním hračiek , ktoré vám s radosťou prinesie. Pokiaľ dáte psíkovi možnosť skočiť si do potoka alebo vykúpať sa v jazere , urobíte ho naozaj šťastným.

Správny tréning je základným stavebným kameňom medzi spoločenským životom psa a majiteľa. Labrador je veľmi bystrí a príkazy sa učí s radosťou . Výcvik je však nutné viesť milou formou , kde budeme k psíkovi pristupovať láskyplne a dôsledne. Jedna sa naozaj o veľmi citlivé plemeno , preto hoc aká hrubosť a tresty naozaj nevedú k ničomu. Základne povely ho vieme naučiť v pohodlí domova. Je však vhodné zvážiť návštevu cvičiska  kde sa môže socializovať s rôznymi psami. Za správne pamlsky urobia aj nemožné. https://www.panakei.sk/pamlsky-pre-psov-s-klbovou-vyzivou/

Pri dobrom výcviku , kde ho pripravíme na rôzne životné situácie a stane sa dobre ovládateľným psom , môžeme zažiť naozaj rôznorodý život s labradorským retríverom.

Vhodná strava

Toto plemeno má veľký sklon k nadváhe , preto musíme klásť dôraz na výber správneho krmiva vzhľadom k aktivite, ktorú psík vykonáva. Kŕmna dávka sa môže líšiť v závislosti od veku , hmotnosti alebo využitia psíka. Je dôležite kŕmnu dávku rozložiť u dospelého psa na 2x . Ráno a večer napríklad a vždy sa snažíme dávať kŕmenie približne v rovnakom čase aby si psík zvykol na režim. Pokiaľ psíkovi dávame pamlsky , treba tieto odmeny odrátať od dennej kŕmnej dávky.

 Šteniatko

Od prvého dňa ako psíka donesieme od chovateľa domov je už kŕmenie v našich rukách. Prvé dni sa môže stať že psík nebude chcieť papať alebo bude hnačkovať. Je to zmenu prostredia , zmenou pachom a biologických faktorov. Tento jav zvyčajne odznie po 2-3 dňoch. Psíka kŕmime granulami , ktoré nám na začiatok v štartovacom balíčku dal chovateľ a na aké je šteniatko od malička zvyknuté. Akákoľvek náhla zmena u šteniatka môže mať zlý vplyv na jeho čreva a mikroflóru . Prechod na iné krmivo musí byť postupný. Prvý rok života sa odporúča dávať šteniatku kvalitné granuly  ktoré zabezpečia jeho správny rast.

Keď nám šteniatko dospeje a je z neho dospelý pes zvolíme granuly podľa toho či psí je v záťaži alebo nie. Zvolíme vhodný podiel protéinv a tukov na základe toho , čo plánujeme so psíkom robiť . Je dôležite aby sme sa vyhli obiliu v strave , pre psov nieje obilie prirodzenou stravou .