FCI skupina 5
Zdroj: Google.com
Pôvod plemena Shiba Inu
Shiba Inu patrí medzi najstaršie japonské plemená. Jeho korene siahajú do horských oblastí stredného Japonska, kde bol využívaný ako lovecký pes, najmä na lov drobnej zveri, ako sú vtáky a malé cicavce. Vďaka izolovanosti týchto regiónov si Shiba zachovala svoju pôvodnú podobu bez veľkých zásahov iných plemien až do 19. storočia. V tomto období sa však vplyvom britských osadníkov do Japonska dostali nové plemená ako setre a pointery, čo ohrozilo čistokrvnosť Shiba Inu.
V roku 1928 sa japonskí nadšenci plemena rozhodli obnoviť chov pôvodnej Shiba Inu. V roku 1934 bol vytvorený štandard plemena, ktorý sa dodnes príliš nezmenil. V roku 1937 získala Shiba Inu status „národnej prírodnej pamiatky Japonska“, čo výrazne podporilo jej popularitu. Dnes sa Shiba, spolu s Akita Inu, radí medzi najobľúbenejšie japonské plemená, hoci mimo Japonska sa vyskytuje o niečo zriedkavejšie.
Povaha plemena
Shiba Inu je známa svojou nezávislosťou a sebavedomím. Toto plemeno je veľmi samostatné a nie vždy prejavuje ochotu vyhovieť majiteľovi. Rýchlo si však vytvorí silné puto k majiteľovi a svojej rodine, ku ktorej je lojálna. Shiba Inu je známa svojím teritoriálnym správaním a k cudzím ľuďom i iným psom je spočiatku opatrná až nedôverčivá.
Má silné lovecké inštinkty, čo z nej robí výborného strážcu. Avšak nešteká viac, ako je nutné – jej hlas sa ozve len v prípade potreby, čo môže byť príjemnou výhodou pre majiteľov. Pri správnej socializácii od šteňacieho veku sa Shiba dokáže zžiť aj s inými domácimi zvieratami, ak ich považuje za členov svojej „svorky“. Pre ľudí, ktorí si získajú jej dôveru, je Shiba Inu výnimočne verný a oddaný spoločník.
Výchova a výcvik
Výchova Shiba Inu je pre začiatočníkov výzvou, pretože toto plemeno má veľmi silnú vôľu a len nerado sa podriaďuje. Preto je dôležité, aby majiteľ mal prirodzenú autoritu, pričom Shiba dokáže rýchlo odhaliť akúkoľvek neistotu alebo nedôslednosť. Výcvik by mal byť vedený pozitívnou metódou – tvrdé správanie a tresty by mohli viesť k nedôvere a neposlušnosti. Dôležitá je dôslednosť a jasné pravidlá, aby Shiba pochopila svoje miesto v hierarchii.
Socializácia by sa mala začať už u chovateľa, kde si šteniatko osvojuje prvé základné vzorce správania. Od šteňacieho veku by sa Shiba mala stretávať s inými psami a ľuďmi, aby si zvykla na rôznorodé prostredie. Kvôli jej silnému loveckému pudu je potrebné medzi prvé povely zaradiť povel „Ku mne“ alebo „Privolanie“, ktorý sa bude musieť často trénovať, aby pes okamžite reagoval. Na venčenie je dobré používať dlhé vodítko, keďže inštinkt lovca ju môže rýchlo zaviesť za potencionálnou korisťou.
Vzhľad plemena
Shiba Inu je menšie, kompaktné a dobre stavané plemeno, ktoré sa svojím vzhľadom veľmi podobá líške. Má vzpriamené trojuholníkové uši, ktoré jej dodávajú pozorný výraz a malé, tmavé oči so živým, bystrým pohľadom. Chvost je hrubý, zatočený a nesený nad chrbtom, čo jej dodáva charakteristický vzhľad. Je to malé plemeno, výška v kohútiku 35 až 41 cm, váha 8 až 13 kg.
- Farby srsti: Srsť je krátka a hustá s jemnou, hustou podsadou, vďaka čomu odoláva rôznym poveternostným podmienkam. Shiba môže byť sfarbená v rôznych farebných variantoch:
- Červená
- Čierna s pálením
- Sezamová (červená s čiernym tieňovaním)
- Biele znaky (urajiro): Biele chlpy okolo úst, na krku, hrudníku, bruchu, spodnej časti chvosta a vnútorných stranách končatín, ktoré sú charakteristické pre plemeno a dávajú mu výrazný vzhľad.
Zdravie plemena
Shiba Inu sa vyznačuje dobrým zdravím a odolnosťou, bez výrazných predispozícií na genetické ochorenia. Medzi najčastejšie zdravotné problémy patria:
- Dysplázia bedrového kĺbu – môže sa vyskytnúť najmä v prípade príbuzenského kríženia alebo nedostatočnej starostlivosti.
- Šedý zákal – dedičné ochorenie, ktoré môže viesť k zníženej kvalite zraku.
V letných mesiacoch je Shiba náchylná na prehriatie kvôli hustej srsti. Preto sa odporúča vyhýbať sa dlhým aktivitám na slnku. Priemerná dĺžka života sa pohybuje medzi 12 až 15 rokmi, čo je relatívne vysoký vek, ktorý zaručuje zdravé dedičstvo plemena a starostlivosť zodpovedných chovateľov.
Starostlivosť o plemeno
Shiba Inu má nenáročnú starostlivosť o srsť, no vyžaduje pravidelné česanie, najmä v období presrsťovania. Vtedy intenzívne pĺzne a potrebuje časté vyčesávanie, ideálne každý deň počas niekoľkých týždňov. Shiba má minimálny zápach aj keď je mokrá, čo je výhodou oproti iným plemenám.
Hygiena ústnej dutiny je dôležitá, preto je vhodné už od šteňacieho veku začať s čistením zubov špeciálnymi kefkami pre psov. Pazúry by sa mali pravidelne strihať, najmä ak má Shiba menej pohybu na tvrdých povrchoch. Kontrola uší a očí je rovnako dôležitá, aby sa predchádzalo zápalom a infekciám.
Kŕmenie plemena
Strava Shiba Inu by mala byť vyvážená a bohatá na kvalitné bielkoviny a živiny. Granule pre Shiba Inu by mali obsahovať vysoký podiel mäsa a mali by byť bez pridaných obilnín ako sója alebo kukurica, na ktoré sú citlivé. Sója môže vyvolať silné kožné alergie a ďalšie zdravotné problémy, preto sa treba jej prítomnosti v strave vyhnúť.
Odporúčané zložky potravy:
- Bielkoviny a mäso – na podporu svalovej hmoty a celkového zdravia.
- Omega-3 mastné kyseliny – podporujú zdravú pokožku a lesklú srsť.
- Pivovarské kvasnice – na zlepšenie trávenia a podporu imunity.
Dennú dávku potravy je dobré rozdeliť na dve menšie porcie, aby pes udržiaval stabilnú hladinu energie. Odporúča sa kŕmenie v rovnakom čase a na rovnakom mieste, aby sa zachoval režim.
Vedeli ste, že?
- Líščí vzhľad: Shiba Inu pripomína malú líšku a tento vzhľad prispieva k jej popularite po celom svete.
- Shiba Scream: Shiba Inu je známa svojím špecifickým zvukom, tzv. „Shiba scream,“ čo je hlasný výkrik, ktorý vydáva pri extrémnej radosti, strachu alebo vzrušení.
- Národná pamiatka: V roku 1937 bola Shiba Inu v Japonsku uznaná za národnú prírodnú pamiatku, čo len zvýšilo jej popularitu.
- Dlhá história: Ide o jedno z najstarších japonských plemien s históriou, ktorá siaha niekoľko tisícročí dozadu.
Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.
