Šeltia - kompletný prehľad o plemene

FCI skupina 1

Zdroj: Google.com

Pôvod plemena Šeltia

Šeltia, plným názvom Shetlandský ovčiarsky pes, pochádza zo Shetlandských ostrovov, ktoré sa nachádzajú medzi Škótskom a Nórskom. Na týchto veterných ostrovoch začalo plemeno vznikať už v 17. storočí, keď farmári potrebovali psa schopného zvládnuť drsné podmienky, zaháňať ovce, a zároveň ochraňovať stáda pred predátormi či vtákmi. Pre dosiahnutie vhodných vlastností šľachtili miestne psy s menšími ovčiarskymi psami, medzi ktorými boli najmä border kólie a pravdepodobne tiež špice a malé pastierske psy.

Prvú Šeltiu na pevnine zaznamenali chovatelia v Anglicku a Škótsku v 18. storočí, kde sa plemeno ďalej formovalo. Na začiatku 20. storočia boli stanovené presnejšie štandardy, ktoré sa snažili čo najviac zachovať jej vzhľad aj temperament ako „mini verziu“ kólie. Po niekoľkých rokovaniach medzi chovateľmi sa však plemeno začalo oficiálne označovať ako „Shetlandský ovčiarsky pes“ (Šeltia). Do USA sa prvé exempláre dostali v 20. rokoch 20. storočia, kde sa plemeno rýchlo uchytilo. Paradoxne, v samotnej krajine pôvodu sa Šeltia považuje za vzácne plemeno a bola z časti nahradená väčšou a výkonnostne silnejšou border kóliou.

Povaha plemena

Šeltia je svojou povahou mimoriadne prítulná, inteligentná a lojálna. K svojmu majiteľovi sa viaže veľmi silne, rada mu pomáha a plní jeho príkazy. Má citlivú a vyrovnanú povahu, ktorá je ideálna pre rodiny, a zároveň je dostatočne trpezlivá na zvládanie detí. Šeltie sú priateľské, no k cudzím ľuďom sa správajú často rezervovane a sú podozrievavé. Vďaka svojej vysokej inteligencii rýchlo pochopia nové príkazy a požiadavky. S týmto plemenom je možné dosiahnuť aj vyšší stupeň výcviku, keďže sú vynikajúce v poslušnosti, dogdancingu a agility.

Aj keď je šeltia vhodná pre ľudí s obmedzeným časom, ktorí sú cez deň mimo domova, neznáša dlhú samotu. Rada sa zapája do aktivít rodiny, miluje pohyb a vyžaduje si mentálnu stimuláciu. Bez dostatočnej zábavy a vyťaženia si rýchlo nájde vlastnú činnosť, ktorá nemusí byť vždy vhodná – dokáže z nudy ničiť veci alebo prehľadávať domácnosť. Majiteľ by mal byť trpezlivý, jemný a ochotný venovať čas jej fyzickej aj mentálnej stimulácii.

Výchova Šeltie

Výchova šeltie je pre jej vysoko inteligentnú povahu jednoduchá, no vyžaduje si trpezlivosť a konzistenciu. Šeltie sú veľmi citlivé, takže pri výcviku vyžadujú pozitívnu motiváciu, ako sú pamlsky, pochvaly a láskavý prístup. Ak je výcvik príliš tvrdý, môže sa uzavrieť do seba, pretože na hrubé zaobchádzanie reaguje úzkosťou a nedôverou. Majitelia, ktorí uplatňujú pozitívnu výchovu a trpezlivosť, dosiahnu u šeltie vynikajúce výsledky aj v pokročilom výcviku.

Šeltie si udržujú prirodzený lovecký inštinkt, takže môžu mať sklon k prenasledovaniu menších zvierat a vtáctva. Tento inštinkt je možné s výcvikom zvládnuť, no treba počítať s tým, že Šeltia sa bude snažiť o „lov“ a naháňanie považovať za hru. Sú tiež vynikajúce pri agility, dogdancingu a poslušnosti, kde sú pravidelne úspešné.

Vzhľad plemena

Šeltia pôsobí ako miniatúrna verzia dlhosrstej kólie, čo je vzhľad, ktorý sa zachoval aj v jej štandardoch. Má robustné, no zároveň elegantné a kompaktné telo s proporčným a symetrickým tvarom. Hlava má klinovitý tvar, oči sú mandľového tvaru a nachádzajú sa dostatočne ďaleko od seba, čo dodáva psovi priateľský, živý výraz. Uši sú vztýčené s preklopenými koncami a sú vysoko nasadené, čím umocňujú jej inteligentný a ostražitý vzhľad.

Šeltia má dvojitú srsť: vonkajšia je dlhá, hrubá a chráni ju pred poveternostnými vplyvmi, zatiaľ čo podsada je mäkká a hustá. Farby šeltie môžu byť bicolor (dvojfarebná), tricolor (trojfarebná) alebo blue-merle, čo je modrastá farba s čiernymi bodkami. Najtypickejšie je trikolórne sfarbenie, teda kombinácia čiernej, hnedej a bielej.

Dospelé šeltie dosahujú výšku v kohútiku 35 až 37 cm a vážia okolo 8 až 12 kg, pričom samice sú zvyčajne menšie a ľahšie ako samci.

Starostlivosť o plemeno

Starostlivosť o Šeltiu zahŕňa pravidelné vyčesávanie, najmä kvôli hustej dvojitej srsti. Aby sa zabránilo zamotávaniu, mala by sa srsť aspoň raz týždenne dôkladne vykefovať. Kúpanie sa odporúča len v prípade, že je srsť silno znečistená, pretože príliš časté kúpanie môže odstrániť prírodné oleje, ktoré chránia jej pokožku.

Je potrebné kontrolovať uši, keďže môžu mať sklon k zápalom, najmä ak sa dostanú do kontaktu s vlhkosťou. Dôležité je udržiavať pazúriky v primeranej dĺžke, aby nedošlo k nepríjemnému polámaniu alebo zraneniu.

Šeltia sa dobre prispôsobí životu v byte, avšak vzhľadom na jej energiu a túžbu po pohybe je vhodné, aby mala možnosť bezpečného výbehu alebo pravidelných prechádzok, ideálne spojených s hrami a behaním.

Zdravie plemena

Šeltie sú relatívne zdravé plemeno, no niektoré genetické predispozície sa môžu vyskytnúť. Medzi najčastejšie zdravotné problémy patria:

• Dermatomyozitída: autoimunitné ochorenie kože a svalov,
• Hypotyreoidizmus: znížená funkcia štítnej žľazy,
• Anomálie oka kólie (CEA): genetické ochorenie očí,
• Von Willebrandova choroba: porucha zrážania krvi,
• Dysplázia bedrového kĺbu: častejšia u starších psov.

Preto je dôležité vyberať šteniatko od zodpovedného chovateľa, ktorý dbá na zdravie chovných psov a vykonáva potrebné testy.

Kŕmenie šeltie

Šeltie potrebujú vyváženú a kvalitnú stravu, bohatú na bielkoviny a s primeraným obsahom tukov, aby si udržali ideálnu váhu a dobré zdravie. Suché krmivo rozdelené do dvoch dávok denne pomáhajú predchádzať zaťaženiu žalúdka. Kŕmna dávka by mala byť upravená podľa aktivity psa – športujúce šeltie môžu potrebovať viac energie ako tie, ktoré sú len rodinnými miláčikmi. Aby sa zabránilo nadváhe a zdravotným komplikáciám, mali by ste pravidelne kontrolovať hmotnosť a kŕmnu dávku upraviť podľa potreby.

Vedeli ste, že?

• Vyberavé na spánok – šeltie majú tendenciu zvoliť si „svoje miesto“ na oddych a veľmi rýchlo si naň navyknú. Majiteľom sa odporúča pripraviť pre šeltiu mäkký a pohodlný pelech, kde bude môcť oddychovať.

• Šeltie sú výborné „hovorkyne“ – sú známe tým, že reagujú na rôzne podnety a dokážu „konverzovať“ so svojimi majiteľmi. Užíva si „rozprávanie“ v podobe štekania alebo vydávania rôznych zvukov, najmä ak chce vyjadriť radosť alebo privítať svojich blízkych.

• Majsterka agility – vďaka svojej výnimočnej učenlivosti a nadaniu na športové aktivity patrí medzi úspešné plemená v súťažiach agility. V USA aj Európe je často jedným z najlepších psov v tejto disciplíne.

Šeltie je inteligentný, aktívny a oddaný pes, ktorý si získa srdcia celej rodiny. Svojou bystrou povahou a učenlivosťou sa hodí pre rôzne športy, no najšťastnejšia je v spoločnosti svojich blízkych, s ktorými trávi každodenný čas. Šeltia potrebuje pravidelný pohyb a starostlivosť o srsť, ale inak je to nenáročný spoločník s láskavým srdcom a citlivou povahou, ktorý si zaslúži trpezlivého a milujúceho majiteľa.

Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.