Pes Rotvajler - kompletný prehľad o plemene

FCI skupina 2 

Zdroj: Google.com

Pôvod plemena Rotvajler

História tohto plemena sa začína takmer na samom počiatku šľachtenia. Jedným z najbližších predkov sú latinské molosoidné psy, ktoré slúžili ľuďom ako pastierske a strážne psy na Apeninskom polostrove. V histórii sú zmienky o tom, ako sa stali aj vojenskými psami a tiahli s légiami cez Alpy do vnútrozemia Európy. V dnešnom Nemecku, v okolí mesta Rottweil (odtiaľ pochádza názov plemena), sa položil základ plemena rotvajler vďaka stretu s miestnymi pastierskymi plemenami. V roku 1910 bol rotvajler prvýkrát použitý ako policajný pes.

Povaha plemena

Môžeme ho opísať ako psa vyrovnanej, priateľskej a láskyplnej povahy. Miluje deti a je poslušným spoločníkom. Napriek týmto faktom bol rotvajler v mnohých krajinách označený ako nebezpečný pes, a jeho chov sa zakázal alebo sa často objavuje na zozname nebezpečných plemien.

Predsudky voči tomuto plemenu môžu mať ľudia aj vďaka filmom, v ktorých je zobrazený ako agresívna beštia alebo pes posadnutý temnou silou. Často ho spájajú s útokmi na človeka alebo iné psy. Za jeho správanie však môžu často majitelia, ktorí z tohto mierumilovného plemena robili stroj na hryzenie. Bezohľadnou výchovou, ktorá sa zameriavala len na negatívne aspekty plemena, vznikol pes, ktorého sa ľudia báli, pričom nemali najmenší dôvod.

Pri správne zvládnutej výchove a primeranom pomere lásky od majiteľa sa tento pes stáva oddaným spoločníkom. Všetko závisí od výchovy, a takisto aj od toho, či sa rotvajler ukáže v dobrom alebo zlom svetle. Určite by som neodporúčala toto plemeno začiatočníkom a ako prvého psa. V rukách zodpovedného majiteľa, ktorý urobí všetko pre vyrovnaný psychický vývoj psa, sa stane oddaným spoločníkom. Pri správnej socializácii a vedení sa rotvajler stane veselým, láskyplným a vyrovnaným psom, ktorý je vhodný aj ako rodinný pes, ochotný prevziať úlohu zodpovedného a dobrého spoločníka pre vás i vaše deti.

Zvyčajne si nájde jedného pána, ktorému je úplne oddaný a považuje ho za vodcu, ale zvyšok rodiny rešpektuje a miluje. K deťom a rodine sa správa jemne a verne. S inými zvieratami v dome, pri včasnej socializácii, nebýva problém. V domácnosti sa správa ako správny spolubývajúci, najradšej si ľahne pri vás a odpočíva s labkami vo vzduchu. Vonku sa zmení na energického psíka, ktorý behá sem a tam a užíva si voľnosť a vašu spoločnosť.

Miluje aportovanie a rôzne športy. Ako každého psa, aj rotvajlera treba fyzicky a psychicky zamestnávať, aby bol spokojným a vyrovnaným psom. Len zriedka býva agresívny alebo nervózny. K cudzím ľuďom je podozrievavý, ale pri dobrej výchove vie akceptovať našich priateľov a zostať v pokoji.

Má silne vyvinutý pud chrániť svoju rodinu. Jeho veľmi dobrá fyzická konštrukcia z neho robí skutočne dobrého ochrancu rodiny; vždy je pripravený postaviť sa nebezpečenstvu, keď ide o jeho „ľudskú svorku“. Fyzickú silu využíva hlavne vtedy, keď to od neho vyžaduje majiteľ. Plnenie príkazov, ktoré mu boli dané od svojho pána, z neho robí perfektného služobného psa a spoločníka.

Zdroj: Google.com

Vzhľad rotvajlera 

• Výška sučky v kohútiku: 56 až 63 cm
• Výška psa v kohútiku: 61 až 68 cm
• Hmotnosť: 42 až 50 kg

Rotvajler má svalnaté telo a silnú širokú papuľu so 42 zubami, čo vzbudzuje rešpekt. Je atleticky stavaný, no zároveň ťažký, plný sily a energie. Má výraznú postavu s rovným chrbtom a širokou, hlbokou hruďou. Napriek svojej mohutnosti nikdy nevypadá nemotorne. Pri pohľade na rotvajlera vidíme agilnú chôdzu, silný postoj a vytrvalosť.

Hustá, no krátka srsť pozostáva z vrchnej časti a podsady, je lesklá čierna s bohato červenými alebo hnedými znakmi. Tieto znaky sa nachádzajú na lícach, krku, hrudníku a nohách, rovnako aj nad očami alebo pod koreňom chvosta. Má trojuholníkové uši, ktoré sú umiestnené vysoko na stredne dlhej lebke. Jeho dobre vyvinutý nos z neho robí skutočne dobrého stopárskeho psa; je viac široký ako guľatý.

Kedysi sa rotvajlerom kupíroval chvost. Dnes je to už menej časté a od tohto zvyku sa upúšťa. Na Slovensku je kupírovanie povolené za určitých podmienok a podľa veku šteniatka.

Zdroj: Google.com

Starostlivosť o rotvajlera

Medzi výhody tohto úžasného psa patrí to, že je vynikajúcim strážcom. Priateľská a dobromyseľná povaha pritom zachováva kvality služobného plemena. Je pohybovo prispôsobivý, pričom má veľké pohybové nároky, ale pri nedostatku pohybu je pokojný a trpezlivo čaká na svoju chvíľku a prechádzku so svojím pánom. Je učenlivý a veľmi inteligentný.

Mohutný pes dobre znáša pobyt v koterci, ale aj v byte, kde mu musí byť zabezpečený dostatočne veľký priestor na pohyb. Aj pri pobyte v koterci musí mať dostatočný kontakt so svojou ľudskou svorkou. Na svoju rodinu je veľmi naviazaný. Rotvajler, ktorý by bol odtrhnutý od rodinného života a diania v domácnosti, by veľmi trpel. V letných mesiacoch je potrebné zabezpečiť mu chladné miesto s tieňom, pretože horúčavy znáša ťažko a môže sa prehriať.

Je to krátkosrsté plemeno, pričom jeho srsť je hustejšia ako napríklad srsť dobermana. Vďaka tomu sa môže chovať aj celoročne vonku. Vyžaduje si pravidelné prechádzky a pohyb, aspoň jednu hodinu denne. Odporúčame návštevy kynologických klubov, kde by sa mu venovali skúsení kynológovia.

Krátku srsť je potrebné kefovať aspoň raz týždenne.

Zdravie rotvajlera 

Čo sa týka chorôb, rotvajler je pomerne odolným a zdravým plemenom. Genetické ochorenia, na ktoré sú náchylnejšie, sú napríklad dysplázia bedrového a lakťového kĺbu. Presne preto sa na uchovnenie vyžaduje test zdravia a vyšetrenie na tieto ochorenia. Čoraz častejšie sa u rotvajlerov detekuje aj zlyhanie srdca.

Pre správny vývoj pohybového aparátu odporúčame zaradiť do stravy kĺbovú výživu. 

Kŕmenie rotvajlera 

Ak chceme, aby nám zo šteniatka vyrástol krásny a mohutný pes, aký má rotvajler byť, musíme mu zabezpečiť kvalitnú stravu plnú mäsa. Rotvajler rastie veľmi rýchlo, a preto potrebuje kvalitné krmivo a kĺbovú výživu, aby sme predišli zlému vývoju. Kvalitná strava a kĺbová výživa sú dôležité pre správny vývoj kĺbov a kostí.

Na strave pre psa nemôžeme šetriť, ak chceme, aby prosperoval a bol s nami dlhé roky bez rôznych problémov. Ideálne je kŕmiť po prechádzke a následne dopriať psovi odpočinok, aby sme predišli torzii žalúdka, ktorá trápi všetky veľké plemená. Vhodné je kŕmiť ho viackrát denne; odporúčam ráno a večer, v dvoch menších porciách, ktoré nezaťažia žalúdok. Druh krmiva a kŕmna dávka závisia od aktivity a veku psa. Treba však dbať na to, aby sme psa neprekrmovali a vyhli sa obezite, ku ktorej má toto plemeno sklony.

Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.