Pes Nemecký boxer - Kompletný prehľad o plemene

FCI skupina 2

boxer-panakei-6 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdroj: Google.com

Pôvod plemena

Energický a silný – aj takto by sme mohli charakterizovať boxera. Jeho predkom bol brabantský bykohrýz, ktorý bol používaný hlavne na lov medveďov a divokých prasiat. Medzi 16. a 18. storočím boli v Anglicku využívaní na zápasy v ringu, kde proti sebe stáli a mali za úlohu skoliť jeden druhého, presne ako pri love.

Vďaka svojej širokej papuli sa do koristi zahryzli a držali ju, kým neľahla k zemi. Chovu tohto plemena sa venovali najmä poľovníci, ktorí si vyberali psov so širokými hlavami, veľkými papuľami a výrazným ňufákom.

George Franze Dietrich z Winckellu opisuje plemeno býkohryzov vo svojej knihe, ktorá vyšla v roku 1820 a bola určená hlavne pre poľovníkov. Vzhľad vtedajšieho boxera tam opisuje ako odvážneho psa, ktorý nie je príliš veľký, s pevnou a krátkou hlavou. Na love chytí svoju korisť takmer vždy. Mal ťažké uši a chvost, ktoré sa mu kupírovali, pričom oba úkony sa vykonávali v 6. týždni. Zákernosť a agresivita mohli byť pre človeka a iné zvieratá nebezpečné. Presne z tohto dôvodu je toto plemeno vo viacerých krajinách zakázané chovať a vlastniť.

Popis vzhľadu v tejto knihe je dosť podobný súčasnému boxerovi, no povahové črty sa diametrálne odlišujú. Dnes je boxer považovaný za rodinného psa, ktorý sa chová prchko len veľmi zriedka. Táto náhla zmena povahových čŕt súvisí hlavne s príchodom strelných zbraní, ktoré sa začali používať pri love, a s ich príchodom už nebolo potrebné, aby boxer uplatňoval svoje lovecké schopnosti.

V 19. storočí sa vďaka snahe vyšľachtiť nové plemeno použil na kríženie anglický buldog. Základom bolo vyšľachtiť plemeno, ktoré by pripomínalo svojho predchodcu, ale charakterom by bolo schopné fungovať v domácnosti. V roku 1985 bol založený prvý klub pre boxerov. Označenie "nemecký boxer" pochádza zo slova "bierboxer" – pivný boxer, ktoré sa používalo v Mníchove.

V Mníchove mali jasný obraz, ako mal boxer vyzerať – elegantne, pekne a rodinne založený, bez temperamentu lovca. Dnešný štandard plemena boxerov vznikol v roku 1905 a je platný dodnes.

 

Povaha nemeckého boxera

Boxer patrí k obľúbeným plemenám a je skvelým rodinným psom. Je rovnako dobrým strážnym či záchranárskym psom. Boxer sa dokáže zhostiť akýchkoľvek úloh s gráciou a vykoná ich najlepšie, ako vie.

Je to pes, ktorý sa ochotne podriadi rodinnému životu a veľmi ľahko sa učí. Môžeme ho zaradiť medzi plemená, ktoré sú nekomplikované. Verne stojí po boku človeka za každých okolností. Vďaka svojej vyrovnanej a vernej povahe sú skvelými spoločníkmi aj v rodinách s deťmi. Jeho obrovská trpezlivosť nemá konca a naozaj toleruje aj deti, ktoré sa voči nemu chovajú bezohľadne. Deti naozaj miluje a je ochotný sa s nimi hrať a vyvádzať aj vo vyššom veku.

Ako milujúci rodinný pes je opatrný a pozorný voči rôznym podnetom, ktoré by mohli narušiť rodinnú idylku. K cudzím ľuďom je boxer obozretný a skôr si udržuje odstup, než by sa správal agresívne. Je pripravený brániť svoju rodinu za každých okolností. Odvaha a neohrozenosť z neho robia dobrého dozorcu. Boxer nikdy nereaguje bezdôvodne agresívne a nikdy nezaútočí bez jasného dôvodu. Ak ho majiteľ uistí, že je všetko v poriadku, ľahko sa nechá presvedčiť, že návšteva prichádza v mieri, a veľmi rád si získa nových priateľov.

 

Výchova nemeckého boxera

Boxer je stredne veľký pes pôvodne pracovného plemena. Aj keď sa dnes už pracovne veľmi nevyužíva, stále je to temperamentné plemeno, takže by mal mať zabezpečený dostatok pohybu, minimálne 1,5 hodiny denne.

Aj keď je boxer nekomplikovaný a priateľský, potrebuje pozornú a dôslednú výchovu, aby sme dosiahli presne tie pozitívne vlastnosti plemena. Prirodzene zvedavá povaha ho predurčuje byť dobrým žiakom. Patrí medzi tvrdohlavé plemená, preto je dôležité používať pozitívnu metódu výchovy formou hry a humoru. Hrubé a silené metódy sa neodporúčajú. Ak sa pes cíti dobre, budete sa cítiť aj vy v jeho spoločnosti, keď vám ukáže svoju vernosť. Boxer je akčným psom a potrebuje mať dostatok pohybu a pozornosti. Miluje prechádzky s rodinou a tiež pohyb na čerstvom vzduchu. Boxer si presne pre svoju veselú a šialenú povahu rozumie s deťmi, ktoré sa s ním hrajú a vedia mu vybiť energiu. V rodine s deťmi sa cíti ako ryba vo vode, pričom nemá problém ani s veľmi malými deťmi. Boxer je veľmi kľudný a vyrovnaný, dokonale zvláda kolísanie nálad malých detí. Problémy môžu nastať u šteniatka boxera, ktoré môže ostať vystrašené a báť sa, ale časom si zvykne. Presne kvôli takýmto situáciám je včasná socializácia s inými psami aj malými deťmi veľmi dôležitá.

Boxer je veľmi kontaktný a vyžaduje spoločnosť človeka alebo iného psa. V prípade ponechania osamote môžu niektorí jedinci prejavovať deštrukčné sklony.

 boxer-panakei-plemeno

Zdroj : Google.com

Starostlivosť o nemeckého boxera

Srsť boxera je krátka, čo ho predurčuje skôr pre interiér, ale pri správnych podmienkach a výžive môže byť chovaný aj v exteriéri. Spotreba krmiva závisí od telesnej aktivity a ustajnenia, ale v priemere sa pohybuje okolo 400 g granúl na deň, čo predstavuje približne 40 eur mesačne. Zdravotná starostlivosť zahŕňa v ideálnom prípade len očkovania a zdravotné vyšetrenia pred chovným využitím (100-150 EUR). V prípade zdravotných problémov, pri dnešných cenách veterinárnej starostlivosti, môžu náklady dosiahnuť stovky až tisíce eur.

 

 boxer-panakei-2

Zdroj: Google.com

 

Choroby a správny výber CHS

U boxera, ako u väčšiny veľkých plemien, sa vyskytujú problémy pohybového aparátu, dysplázia bedrových kĺbov a spondylóza chrbtice. Menej často sa vyskytuje aj dysplázia lakťov a osteochondróza (OCD).

V porovnaní s inými plemenami je u boxerov zvýšený výskyt rôznych foriem ochorenia srdca, ktoré sa objavujú so zvyšujúcim sa vekom. U boxerov sa vyskytujú aj niektoré formy rakoviny.

Rovnako ako u iných plemien, aj u boxerov boli zaznamenané prípady alergií a autoimunitných ochorení.

V ústnej dutine sa na ďasnách objavujú nezhubné výrastky, tzv. epulisy. U psov s mimoriadne hlbokým hrudníkom hrozí riziko torzie žalúdka. Podobne ako u ostatných brachycefalických plemien treba byť opatrný pri vysokých teplotách, lebo môže dôjsť k prehriatiu. Z ochorení obličiek je to juvenilná renálna dysplázia (JRD), pri ktorej dochádza k zlyhaniu obličiek do 2 rokov. Príznaky sa začnú prejavovať od cca 7 mesiacov a diagnostika je možná len punkciou obličiek.

Zdravotné vyšetrenia nie sú zárukou, že sa ochorenia nevyskytne, ale jedinci po zdravých rodičoch majú nižšie riziko výskytu. Najlepším ukazovateľom je dlhovekosť predkov spojená s vysokou aktivitou (napr. športová kynológia) aj vo vyššom veku.

 

Vzhľad nemeckého boxera

Boxer je stredne veľké plemeno hladkej srsti a mohutnej stavby tela. Má krátku kvadratickú konštrukciu.

Hlava dodáva boxerovi charakteristický vzhľad. Musí sa proporčne hodiť k telu psa. Nesmie sa zdať príliš ľahká ani ťažkopádna. Papuľa by mala byť čo najširšia a najsilnejšia. Pri akomkoľvek uhle pohľadu musí byť papuľa v správnom pomere k lebke a mala by byť bez vrások.

Nos je široký a čierny, mierne vyhrnutý. Špička nosa leží o niečo vyššie než koreň nosa.

Papuľa je mohutne vyvinutá, nie je špicatá, úzka, krátka ani plochá.

Oči sú tmavé, nie príliš malé. Výraz prezrádza inteligenciu a energiu, nemá pôsobiť hrozivo ani príliš prenikavo. Okraj viečok musí byť tmavý.

Uši majú primeranú veľkosť, sú nasadené ďaleko od seba na najvyššej časti hlavy. V kľude sú položené pri lícach, a v strehu sú nasmerované smerom dopredu s výrazným pohybom.

Chvost je nasadený skôr vyššie a nekupíruje sa.

Pohyb je živý, ladný a plný energie.

Výška v kohútiku:

  • Pes: 57-63 cm
  • Fena: 53-59 cm

Hmotnosť:

  • Pes: viac ako 30 kg pri výške v kohútiku cca 60 cm
  • Fena: okolo 25 kg pri výške v kohútiku cca 56 cm

Chyby:

  • Nedostatok temperamentu
  • Pochmurný výraz
  • Hlava ako pinč alebo buldog
  • Slintanie
  • Skrížená čelusť
  • Zlé zuby
  • Zálomok na chvoste
  • Krátky krk
  • Kolísavý pohyb
  • Francúzsky postoj
  • Maska cez papuľu
  • Agresivita
  • Bojazlivosť
  • Zostupené semenníky u psov

 

Kŕmenie plemena

Je veľmi dôležitá kvalitná strava , ktorá obsahuje vyššie percento mäsa a podľa možností by sa v strave nemali nachádzať obilniny. Stravu dospelému psovi by sme mali dávať 2x denne. Najvhodnejším stravovaním pre psov je barf ale z hľadiska času často siahame po granulách. Pri ich výbere by sme si mali riadne prečítať zloženie.


 

Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.