FCI skupina 2
Zdroj: Google.com
Pôvod plemena Doberman
Doberman je strážne a obranárske plemeno, ktoré bolo vyšľachtené v Nemecku. V súčasnosti je toto plemeno rozšírené a obľúbené po celom svete ako rodinný pes. Friedrich Louis Dobermann v 19. storočí začal so šľachtením tohto plemena, ktorého názov je odvodený od jeho mena. Cieľom prvotného šľachtenia bolo vytvoriť poslušného a energetického psa obranára a strážcu. Spočiatku bola ostrá povaha plemena neskôr korigovaná chovateľmi, aby sa zlepšila jeho využiteľnosť ako spoločenského psa. Dnes sa doberman využíva nielen ako pracovný pes, ale predovšetkým ako rodinný pes a spoločník pri rôznych športových aktivitách.
Friedrich Louis Dobermann je nepopierateľným zakladateľom plemena. Pracoval ako strážnik a vyberač daní, pričom práve tieto povolania si vyžadovali psa obranára. Ako šarha mal prístup k rôznym plemenám psov, čo využil na vyšľachtenie vlastného plemena. Pri výbere psov sa sústredil na najenergetickejších a najagresívnejších jedincov. Žiaľ, ako u väčšiny plemien, ani u dobermana nie sú zachované všetky dokumenty o jeho pôvode a vzniku, a tak v tomto opise vychádzame len zo spomienok pána Dobermanna a zápiskov jeho priaznivcov.
Prvé dobermany boli vyšľachtené predovšetkým na pracovné účely, a preto ich exteriér nebol vždy atraktívny. Niektorí dobermani mali dokonca klabonos. Pri šľachtení sa použili napríklad nemecký dobytkársky pes (predchodca rotvajlera) a nemecký pinč. Niekto dokonca tvrdí, že sa používala aj nemecká doga, maďarská vyžla a iné plemená.
Prvý doberman bol zapísaný do plemennej knihy v roku 1893. Po smrti pána Dobermanna pokračovali vo vylepšovaní plemena Otto Goller a Goswin Tischier.
Povaha plemena Doberman
Doberman sa vyznačuje ako veľmi dobrý spoločník a ochranca. Je vhodný aj do rodín s deťmi. Je veľmi učenlivý a inteligentný pes, pričom podľa psej psychologičky sa umiestnil na piatom mieste v rebríčku inteligencie psov. Pri pohľade na dobermana si môžeme s istotou povedať, akým krásnym a ušľachtilým dojmom pôsobí. Vyniká aj svojou štíhlou a svalnatou postavou pravého psieho atléta. Doberman je väčšinou služobné plemeno, ktoré sa vyznačuje hlavne svojou ostrosťou, podobne ako nemecký ovčiak, československý vlčiak alebo rotvajler. Pri správnej socializácii a rozhodnutí mať dobermana ako rodinného psa je fantastickým spoločníkom, ktorý má rád deti a bezdôvodne nikomu neublíži. Zlé svetlo na toto plemeno vrhajú hlavne filmy, v ktorých sa doberman používa ako zúrivý strážny pes. Výber tohto plemena do obsadenia filmov je predovšetkým kvôli jeho ľahkej cvičiteľnosti a ušľachtilému vzhľadu. Pravda však leží niekde medzi, a tak, ako si psa vychováme a ako ho budeme viesť, takým bude spoločníkom. Doberman je veľmi disciplinovaný a poslušný pes.
Zdroj: Google.com
Výchova plemena
Doberman patrí medzi veľmi inteligentné a učenlivé plemená s vysokou dávkou disciplíny. Samozrejme, celá výchova záleží na tom, koľko času venujeme výcviku. Doberman je najčastejšie používaný v pracovnej sfére ako strážca, obranár a vyniká aj v pachových prácach. Zriedkavo ho môžeme vidieť aj ako canisterapeuta alebo poľovného psa, a niekedy dokonca aj ako vodiaceho psa.
Ako rodinný pes je verným a oddaným spoločníkom. V posledných niekoľkých desaťročiach sa chovatelia snažia o vyrovnané povahy plemena. Doberman je priateľský k ľuďom, čo z neho robí spoľahlivého rodinného psa pre rodiny s deťmi. Napriek tomu si stále zachováva svoje pôvodné povahové vlastnosti a kvality služobného psa.
Doberman miluje prácu pre človeka a aktivity s ňou spojené, a preto je vhodný na výcvik a každodenné aktivity. Dôsledný tréning poslušnosti je pre toto plemeno nevyhnutný. Nosí v sebe silné ochranárske inštinkty, a štekotom odmení každú neželanú alebo neohlásenú návštevu. V konečnom zhodnotení sú to vyrovnané a rozvážne psy, ktoré sa rýchlo naučia aj komplikovanejšie povely. Doberman je celkom tvrdohlavé plemeno, a prístup bez nátlaku je pre neho správnym riešením. Neodporúča sa žiadne vnucovanie, a už vôbec nie násilie, pretože pri takejto forme výchovy sa doberman môže stať neovládateľným a zo strachu alebo stresu môže zaútočiť.
Zdroj: Google.com
Vzhľad plemena
Doberman je krátkosrsté veľké plemeno, ktoré sa vyznačuje vysokou dávkou energie a dynamikou. Poznáme dva farebné varianty dobermana: čiernu s pálením a hnedú s pálením. Existujú však aj iné farebné varianty, ktoré nie sú uznané vo FCI. V Spojených štátoch amerických je napríklad uznaná aj modrá farba alebo farba izabela. Rovnako ako u iných plemien, aj u dobermanov sa občas objaví albinizmus.
- Výška sučky v kohútiku je 63 cm až 68 cm.
- Výška psa v kohútiku je 68 cm až 72 cm.
- Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 32 - 45 kg.
Dobermanom sa tradične kupírovali uši a chvosty. V súčasnosti sa od tohto trendu pomaly upúšťa a vo väčšine krajín EÚ je kupírovanie zakázané. Na Slovensku platí zákon, ktorý zakazuje kupírovanie uší a chvostov od roku 2003. Samozrejme, dodnes sa kupírujú uši na základe veterinárneho odporúčania. Je však možné, že kvôli kupírovaniu vás vyhodia z medzinárodných výstav. Nekupírované uši a chvost robia z dobermana jemnejšieho psa a dodávajú mu mäkší vzhľad.
Zdroj: Google.com
Výstava psov s Dobermanom
Doberman patrí do FCI skupiny číslo 2. Vo výstavnom kruhu sa hodnotí výstavná drezúra a predvedenie psa. V každej krajine FCI je to pre služobné plemená takmer rovnaké. Pes sa vystavuje na retiazke alebo výstavnom vodítku, ktoré má spustené na hrudi. Handler stojí za psom alebo ho má umiestneného pred sebou v postoji. Hodnotí sa temperament psa a jeho predvedenie. Pes musí byť v kruhu disciplinovaný a nesmie javiť známky agresie voči iným psom, a už vôbec nie voči rozhodcovi. V prípade agresivity sa pes vylučuje z kruhu a môže dostať zákaz na výstavnú sezónu. Pri dobermanoch sa otvára aj pracovná skupina, kde sa uznávajú skúšky IPO alebo SVV.
Farebné varianty sa na medzinárodných výstavách posudzujú osobitne, ale titul BOB sa udeľuje spoločne bez ohľadu na farebný variant. Na klubovkách sa udeľujú oddelene.
Starostlivosť o plemeno
Starostlivosť o dobermana nie je náročná. Keďže je to krátkosrstý psík, odporúča sa chovať ho v interiéri, najmä v zime.
Doberman je aktívny pes a potrebuje každodenný pohyb, preto sa toto plemeno neodporúča ľuďom s pohodovejším životným štýlom alebo starším ľuďom. Pre správnu výchovu dobermana je nutné dôsledne sa venovať výcviku, preto toto plemeno nebude príliš vhodné pre začínajúcich chovateľov.
Zdravie plemena
Doberman je náchylný na niektoré ochorenia, ako sú torzia žalúdka a dysplázia bedrových kĺbov.
Náchylnosť na choroby:
- Kardiomyopatia
- Dysplázia bedrového kĺbu
- Woblerov syndróm
- Von Willebrandova choroba
- Narkolepsia
Priemerný vek dožitia dobermanov je 10 až 13 rokov. Trpia predovšetkým na srdcové ochorenia a ochorenia pohybového aparátu.
Kŕmenie plemena
Ako pri každom plemene je potrebná kvalitná strava. Odporúča sa rozdeliť kŕmnú dávku do dvoch podávaní, ráno a večer, aby sa zabezpečila správna výživa a pes nebude hladný. U dobre kŕmeného dobermana by nemali byť rebrá viditeľné, ale mali by byť dobre hmatateľné bez nutnosti ich stláčať.
Pri optimálnom vývoji šteniat je nutná kvalitná strava, ideálne bez obilnín, pretože niektoré psy môžu mať alergiu. Množstvo jedla býva uvedené na obale, ale môže sa v reálnych podmienkach líšiť. Preto je dôležité sledovať, ako pes prospieva a či mu v strave niečo nechýba. Existuje mnoho doplnkov, ktorými môžeme obohatiť jeho jedálniček, či už vo forme olejov alebo práškov.
Pre predstavu o kŕmnej dávke sa odporúča podávať napríklad 500 g trikrát denne až do veku piatich mesiacov a asi 350 g od 7 do 8 mesiacov v dvoch dávkach denne. Pes musí mať vždy dostatok čerstvej vody, ktorá by však nemala byť príliš studená. V zimných mesiacoch je veľmi prospešné pridávať do vody vitamín C alebo trošku jablčného octu.
Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.