Pôvod plemena Dingo
Dingo (Canis lupus dingo) je považovaný za jedno z najstarších psovitých plemien, ktoré sa objavilo na austrálskom kontinente približne pred 4 000 až 5 000 rokmi. Najstaršie archeologické nálezy kostrových pozostatkov pochádzajú z doby pred viac ako 3 000 rokmi. Dingo sa považuje za jedinečnú divokú psovitú šelmu a jeho pôvod je pravdepodobne spojený s príchodom prvých ľudí na austrálsky kontinent. Nemecký zoológ Friedrich Mayer popísal dinga už v roku 1793, nazýval ho Canis antarcticus a neskôr, v 20. storočí, bol Dingo klasifikovaný ako Canis familiaris dingo, čo znamená, že bol považovaný za poddruh domáceho psa. Dnes je považovaný za samostatnú psovitú šelmu s prispôsobením na tvrdé podmienky austrálskeho kontinentu.
Zdroj: Google.com
Povaha Dinga
Dingo je plachý a samostatný, vyznačuje sa nočným spôsobom života a najaktívnejší je v čase súmraku alebo svitania. Hoci dokáže štekať, jeho štekot je krátky a zriedkavý, pripomína skôr vytie podobné vlkom. Pri strete s ľuďmi alebo pocite ohrozenia sa Dingo správa opatrne a často zvolí únik. Dingo žije v malých rodinných skupinách, ktoré dokážu spolupracovať pri love. Jeho inteligentná a nezávislá povaha ho robí skôr rezervovaným voči kontaktu s ľuďmi, a len málo jedincov dokáže vytvoriť vzťah s človekom, väčšinou ak sú odchované od mláďat.
Vzhľad plemena
Dingo má atletickú a svalnatú stavbu tela, ktorá mu poskytuje agilitu a rýchlosť potrebnú na lov. Dospelý samec váži medzi 12 až 22 kg, samice bývajú menšie. Typická je mäkká, krátka srsť s rôznymi farebnými variáciami, najčastejšie od svetlo zlatej až po tmavohnedú či čiernu. Často sa vyskytuje zlatohnedá srsť s bielymi znakmi na labkách, hrudi a chvoste. Prispôsobenie na teplé a suché prostredie Austrálie je viditeľné na jeho svalnatom tele, ktoré mu umožňuje rýchly pohyb na dlhé vzdialenosti.
Starostlivosť
Dingo je prirodzene divoké zviera, ktoré žije v odľahlých a suchých oblastiach Austrálie. Svoje obydlia si vytvára v norách alebo úkrytoch blízko vodných zdrojov, kde sa ukrýva pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Dingovia žijú väčšinou mimo dosahu ľudí, no v niektorých oblastiach Austrálie sa chovajú aj ako domáci miláčikovia, pričom však vyžadujú špecifický prístup a socializáciu. Na Slovensku a v okolitých krajinách sa Dinga najčastejšie stretávame v zoologických záhradách.
Zdravie Dinga
Dingovia majú prirodzenú odolnosť voči chorobám, ale ich životné podmienky v divočine predstavujú značné riziká. Medzi najčastejšie príčiny úmrtia patrí dehydratácia, vyhladovanie či choroby spôsobené parazitmi. Často čelia uštipnutiu jedovatými hadmi alebo iným zraneniam počas lovu. V období sucha sú tiež vystavení extrémnym podmienkam, kde má nedostatok potravy a vody fatálne dôsledky. Priemerná dĺžka života vo voľnej prírode je 7 až 8 rokov, pričom v zajatí môžu žiť aj dlhšie.
Kŕmenie Dinga
Dingovia sa živia tým, čo ulovia. Sú to efektívni lovci a väčšinou lovia menšiu zver, ako sú králiky, vtáky či plazy. Keď lovia vo svorke, dokážu zložiť aj väčšiu korisť, napríklad klokana. Zaujímavosťou je, že zvyšky koristi, ktorú neminú, zakopávajú do zeme, aby sa mohli neskôr vrátiť a zjesť ich. Ich jedálny lístok dopĺňajú ovocie, rastliny a rôzne bezstavovce, čím sa dokážu prispôsobiť dostupným zdrojom potravy.
Dingo je fascinujúce plemeno, ktoré kombinuje nezávislosť, vytrvalosť a adaptáciu na náročné podmienky austrálskej divočiny. Ako divoká šelma s unikátnymi vlastnosťami predstavuje spojenie medzi domestikovanými psami a ich divokými príbuznými, čo mu dodáva zvláštny status v živočíšnej ríši. Dingo potrebuje slobodu a veľký priestor, a preto je nevhodný pre klasický chov. Zároveň je vzácnym príkladom pôvodného plemena, ktorého vzhľad a správanie ostali po tisícročia takmer nezmenené.
Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.
