FCI skupina 1
Zdroj: Google.com
Pôvod plemena Československý vlčiak
V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Ing. Hartl preto vypracoval premyslený plán na kríženie vlka so psom, ktorý zahŕňal množstvo otázok týkajúcich sa medzidruhového párenia v rámci biológie, dedičnosti a fyziologických rozdielov medzi domácimi psami a vlkmi.
Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat — jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Následne nasledovali ďalšie tri generácie.
V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Posledný vrh kríženca vlka a vlčiaka sa narodil na území Česka v roku 1971, a ďalších 10 rokov sa nenarodilo žiadne šteňa.
Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. O rok neskôr bolo plemeno uznané ako národné plemeno.
Môžeme preto konštatovať, že bez Ing. Hartla by neexistoval kríženec, a bez majora Rosíka by zas neexistovalo plemeno.
Povaha plemena Československý vlčiak
Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičitelnosť. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom. Vie sa prispôsobiť rôznym klimatickým podmienkam, či už ide o teplo alebo chlad, a jeho orientácia v priestore je excelentná.
Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Zásadne neopakuje činnosť, z ktorej má negatívne pocity alebo skúsenosť.
Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o vykonanie povelu. Pre efektívnu prácu s československým vlčiakom je nevyhnutná kvalitná socializácia a pevné puto medzi psom a psovodom.
Vzhľad československého vlčiaka
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadovo pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie. Srst má žlto-sivú až striebornosivú farbu a je doplnená hrubou podsadou, čo robí tohto psa vhodným na celoročný pobyt vonku.
Výška v kohútiku presahuje 60 cm a váha dospelého psa dosahuje nad 20 kg, pričom variabilita závisí od pohlavia.
Správanie československého vlčiaka
Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Samotu a odlúčenie znáša veľmi ťažko a môže hlasno vyť, čím si snaží získavať pozornosť.
Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť. Mnohí chovatelia venčia toto plemeno na lúkach, kde sa môžu voľne pohybovať.
Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami. Vlčiak musí jasne vedieť, kto je pánom a svojho pána plne rešpektovať a dôverovať mu.
Starostlivosť o plemeno
Najvhodnejším prostredím pre chov československého vlčiaka je vidiek, pretože v mestskom prostredí by nemusel byť šťastný. Vlčiak je odolný voči zmenám počasia vďaka svojej hustej srsti, avšak potrebuje úzky kontakt s členmi rodiny. Je to veľmi aktívny pes, ktorý vyžaduje množstvo pohybu denne, preto je vhodné zapojiť ho do športov a chodiť s ním na dlhé a časté prechádzky. Vďaka svojej vytrvalej povahe je ideálnym kandidátom na canicross, dog-trekking alebo triatlon.
Starostlivosť o vlčiaka je nenáročná a spočíva najmä v občasnom dôkladnom vyčesaní srsti. Tento pes sa strihá dvakrát ročne a okrem toho je potrebné venovať pozornosť jeho chrupu, ušiam a pazúrom.
Zdravie plemena
Československý vlčiak má po svojich predkoch celkom pevné zdravie. Je to húževnatý a odolný pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Napriek tomu sa u tohto plemena môžu vyskytovať niektoré genetické ochorenia, ktoré sú typické aj pre iné veľké plemená, ako napríklad:
- Dysplázia bedrového kĺbu: Abnormálny vývoj bedrového kĺbu, ktorý môže viesť k bolesti a obmedzenému pohybu.
- Dysplázia lakťa: Podobne ako u bedrového kĺbu, ide o abnormálny vývoj lakťového kĺbu, ktorý môže spôsobovať bolesť a zhoršenú pohyblivosť.
- Degeneratívne myelopatie: Progresívna neurologická porucha, ktorá ovplyvňuje motorické funkcie psa a môže viesť k paralýze.
Zaujímavosťou tohto plemena je, že fenky hárajú len raz ročne, zatiaľ čo väčšina iných plemien hára dvakrát do roka. Tento aspekt môže ovplyvniť plánovanie chovu a starostlivosť o fenky.
Kŕmenie plemena
Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Ak sa rozhodnete pre granule, je dôležité vybrať krmivo s dostatočným obsahom mäsa, ktoré neobsahuje obilniny a kukuricu, aby sa predišlo tráviacim problémom.
Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Množstvo krmiva závisí od veku, hmotnosti a úrovne aktivity psa, a preto je dôležité sledovať jeho kondíciu a podľa potreby upravovať kŕmenie.
Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam. Zaveďte nové krmivo postupne, počas niekoľkých dní znižujte podiel starého krmiva a zvyšujte podiel nového.
Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo robí z tohto plemena skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie. Pri správnej starostlivosti, výžive a pohybe môže československý vlčiak ponúknuť mnoho rokov oddanej lásky a priateľstva.
Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.