Bernský salašnícky pes - kompletný prehľad o plemene

FCI skupina 2

Zdroj: Google.com

Pôvod plemena 

Bernský salašnícky pes, známy svojím mohutným, svalnatým telom, má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. História tohto plemena siaha k molossom a mastifom, pričom sa verí, že práve tieto starodávne typy psov zohrali úlohu pri vzniku bernského salašníckeho psa. Títo psi, obľúbení pre svoju silu a odolnosť, slúžili najmä na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka.

Z historických dokumentov vieme, že sa tieto psy začali v 20. storočí označovať ako „Durrbächler,“ podľa hostinca v mestečku Dürrbach, kde sa pravidelne objavovali na dvore. Prvýkrát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k zvýšeniu ich popularity. V roku 1907 bol dokonca založený Švajčiarsky klub Durrbach, ktorý si za cieľ stanovil čistokrvný chov plemena. K premenovaniu na „bernského salašníckeho psa“ prispel profesor Albert Heim, ktorý sa zaslúžil aj o prvý štandard plemena. Odvtedy sa teší veľkej obľube aj mimo Švajčiarska.

Povaha bernského salašníckeho psa

Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Má vysoký prah dráždivosti a správa sa pokojne aj v náročných situáciách, pričom agresia je mu cudzia.

Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať – naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Miluje deti a s obľubou s nimi trávi čas, no dospelí samci môžu občas prejaviť teritoriálne sklony voči iným psom.

Zdroj: Google.com

Výchova bernského salašníckeho psa 

Povráva sa, že bernský salašnícky pes môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý, čo platí najmä vtedy, ak povel považuje za zbytočný. Ako veľmi inteligentný a sebavedomý pes rád spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá jeho temperament dobre zvládnuť. Výcvik by mal začať už od šteňaťa – s láskou a správnym prístupom sa dá z bernského salašníckeho psa vychovať šikovný rodinný spoločník, ktorý rád plní rôzne úlohy.

Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes. Na rozdiel od iných plemien nemá tendenciu utekať alebo loviť, takže sa dá bez obáv vziať kamkoľvek bez vodítka.

Vzhľad bernského salašníckeho psa 

Bernský salašnícky pes je atraktívny nielen svojou povahou, ale aj vzhľadom. Typická je jeho trikolóra: dominantná čierna farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, pričom symetrická biela lysinka sa tiahne od čela po ňufák. Na hrudi je biela náprsenka, biele labky a špička chvosta. Na lícach má hnedo-červené znaky, ktoré sa môžu objaviť aj nad očami a na labkách. Dlhá, hustá srsť chráni psa pred chladom a nepriaznivým počasím, čo z neho robí psa vhodného aj na vonkajšie podmienky.

Samice dosahujú výšku 58-66 cm a váhu okolo 45 kg, zatiaľ čo samci merajú 64-70 cm a vážia približne 55 kg. Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány. Preto je dôležité venovať pozornosť kŕmnej dávke a pohybovým aktivitám.

Zdroj: Google.com

Starostlivosť o bernského salašníckeho psa 

Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje tento pes dostatok priestoru, ideálne s dvorom. Nie je vhodný pre mestský byt, a keďže mladé psy majú slabšie kĺby, prvý rok by sa mali vyhýbať schodom. Na výlety sa vždy rád pridá a obľubuje mentálne výzvy – hlavolamy sú ideálnou voľbou. Na športy ako agility však nie je vhodný.

Srsť potrebuje pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne, aby si zachovala zdravý a lesklý vzhľad. Dôležitá je aj starostlivosť o uši, oči a pazúriky, aby sa predišlo infekciám.

Zdravie a choroby

Častejšie zdravotné problémy zahŕňajú:

• Dyspláziu
• Torziu žalúdka
• Herpesvirózu
• Ochorenia obličiek
• Nádory

Priemerná dĺžka života je 8 až 12 rokov. V minulosti sa chov zameriaval skôr na vzhľad a povahu než na zdravie, čo spôsobilo dedičné ochorenia. Vďaka genetickým testom sa však tieto problémy v dnešnej dobe darí eliminovať.

Kŕmenie bernského salašníckeho psa

Skôr než si šteňa prinesiete domov, je dôležité zabezpečiť správnu stravu. Chovateľ vám ochotne poradí s výberom granúl alebo iného typu stravy. Ideálne sú granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilia, kukurice a sóje. Ak pes dostáva BARF, je nutné zistiť, či na túto stravu nie je navyknutý. Aby sa predišlo torzii žalúdka, je vhodné dať mu po jedle pauzu a posledné kŕmenie dňa by nemalo byť neskôr ako o 19:00.

Ak váš pes trénuje, treba zohľadniť množstvo odmien pri nastavovaní kŕmnej dávky. Každý pes je individuálny, preto treba sledovať jeho váhu a aktivitu, aby mal vždy optimálnu výživu.

Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.