FCI skupina 1
.jpg)
Zdroj: Google.com
Pôvod plemena Austrálsky ovčiak
Názov plemena môže byť trochu zavádzajúci – Austrálsky ovčiak totiž nepochádza z Austrálie, ale jeho korene sú v Severnej Amerike. Pôvod tohto plemena nie je úplne jasný, a hoci sa vynorilo niekoľko teórií, konkrétne doklady chýbajú. Jedna z najpopulárnejších hypotéz hovorí, že baskickí ovčiari, ktorí migrovali z Austrálie do USA počas zlatej horúčky okolo roku 1840, priniesli so sebou aj svoje psy. Tieto psy boli špeciálne vyšľachtené na prácu so stádom oviec typu merino, ktoré sa označovali ako austrálske ovce.
Austrálsky ovčiak sa rýchlo presadil ako všestranný a šikovný pracovný pes na rančoch a farmách v USA. Jeho schopnosti v pasení oviec a dobytka, ako aj jeho strážne inštinkty, upútali pozornosť farmárov, čo viedlo k ďalšiemu šľachteniu tohto plemena. Popularita plemena vzrástla najmä počas rodeových a westernových vystúpení. Prvý chovateľský klub pre austrálskeho ovčiaka, Australian Shepherd Club of America, vznikol v roku 1957, pričom oficiálny štandard bol schválený až v roku 1977. American Kennel Club uznal štandard plemena v roku 1993 a medzinárodná kynologická organizácia FCI ho prijala až v roku 1996.
Povaha austrálskeho ovčiaka
Austrálsky ovčiak je povestný svojím temperamentom, pracovným nasadením a vysokou vytrvalosťou. Je to oddaný, inteligentný a učenlivý pes s prirodzeným ochranárskym inštinktom. Ako skutočný pracovný pes si udržuje svoju nezávislosť a silnú vôľu, no zároveň je veľmi orientovaný na človeka a túži potešiť svojho majiteľa. Vďaka tomu je obľúbeným rodinným psom, avšak treba mať na pamäti, že jeho energická a temperamentná povaha si vyžaduje skúsený a dôsledný prístup pri výcviku.
Austrálsky ovčiak potrebuje jasné vedenie a hranice. Výcvik musí byť trpezlivý, dôsledný a empatický – tento pes rýchlo rozpozná neistotu majiteľa a môže ju skúsiť využiť vo svoj prospech. Ak však majiteľ dokáže nastaviť pravidlá a aplikovať metódu "cukor a bič" primeraným spôsobom, odmení sa mu austrálsky ovčiak oddaným priateľstvom a bezproblémovým správaním.
Voči cudzím ľuďom je austrálsky ovčiak spočiatku ostražitý a vyčkáva, kým si situáciu dôkladne zhodnotí. Ak však vycíti, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo, stáva sa priateľským a spoločenským.
Starostlivosť o austrálskeho ovčiaka
Starostlivosť o srsť austrálskeho ovčiaka si vyžaduje pravidelné česanie, minimálne každý druhý deň, aby sa odstránili uvoľnené chlpy a nečistoty. Srsť tohto psa je odolná voči poveternostným podmienkam vďaka hustej podsade, ktorá je mierne zvlnená a zvyčajne hustejšia u psov než u súk.
Okrem srsti je dôležitá starostlivosť o zuby, uši a pazúriky, a to minimálne raz týždenne. Tieto pravidelné hygienické úkony nielenže udržia psa v dobrej kondícii, ale tiež prehĺbia váš vzťah a dôveru medzi vami.
Vzhľad austrálskeho ovčiaka
Austrálsky ovčiak je stredne veľké plemeno s atletickou, svalnatou a robustnou stavbou tela, ktorá však nepôsobí hrubo. Kohútiková výška psa je 51 až 58 cm, zatiaľ čo suky dorastajú do výšky 46 až 53 cm. Priemerná váha sa pohybuje okolo 22 kg.
Hlava je mierne klenutá a harmonicky ladí so zvyškom tela. Skus má byť silný a nožnicový, uši trojuholníkové, vysoko posadené a mierne sa nakláňajúce dopredu alebo do strán, keď pes zbystrí pozornosť. Niektorí jedinci majú prirodzene krátky chvost (natural bobtail), ktorý sa v krajinách, kde nie je kupírovanie zakázané, upravuje na maximálnu dĺžku 10 cm.
Zaujímavosťou je, že austrálsky ovčiak sa vyskytuje v 16 farebných variantoch. Najčastejšie sú štyri základné farebné varianty: čierna, červená, blue-merle a red-merle. Sfarbenie očí môže byť modré, jantárové, hnedé alebo ich kombinácia. Plemeno má striktne stanovené štandardy, kde napríklad nepigmentovaný nos alebo veľké biele škvrny nie sú akceptované.
Výchova a tréning austrálskeho ovčiaka
Niektorí austrálski ovčiaci stále pracujú na farmách ako pastierske psy, ale mnohí sa využívajú ako asistenčné psy alebo rodinní spoločníci. Šľachtením sa plemeno rozdelilo na pracovnú líniu, kde sa zachováva pôvodná povaha a schopnosti, a na rodinnú líniu, kde sa kladie dôraz na pokojnejšiu povahu s potlačením pastierskeho inštinktu.
Aj pokojnejší austrálsky ovčiak však potrebuje dostatok pohybu a mentálnej stimulácie. Pred kúpou je dôležité uvedomiť si, že ide o aktívne plemeno, ktoré si vyžaduje čas a priestor. Slabá povaha majiteľa alebo nedostatok hraníc môže spôsobiť problémy s jeho správaním.
Zdravie austrálskeho ovčiaka
Austrálsky ovčiak môže byť náchylný na určité genetické ochorenia, najčastejšie dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov, očné choroby, ako je katarakta či progresívna atrofia sietnice, a niektoré neurologické poruchy ako epilepsia.
Špecifickou výzvou je aj tzv. MDR1 defekt – precitlivenosť na určité lieky. Krytie dvoch merle jedincov sa v niektorých krajinách zakazuje, pretože môže viesť k šteniatkam s vrodenou slepotou alebo hluchotou.
Kŕmenie austrálskeho ovčiaka
Pre zdravý rast a dobrú kondíciu austrálskeho ovčiaka je potrebná kvalitná strava s vysokým podielom mäsa (minimálne 60 %), doplnená o zeleninu a ovocie. Vyhýbajte sa obilninám, kukurici, sóji a cukru. Či už sa rozhodnete pre surovú stravu (BARF) alebo kvalitné suché krmivo, dbajte na dostatok živín, aby váš pes zostal zdravý a energický.
S týmto komplexným prístupom bude váš austrálsky ovčiak šťastný a zdravý spoločník, pripravený na akékoľvek dobrodružstvo.
Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.
