FCI skupina 2
Zdroj: Google.com
Pôvod plemena Argentínska doga
Argentínska doga je pomerne mladé plemeno, ktorého vznik je presne zdokumentovaný. Plemeno vyšľachtil Dr. Antonio Nores Martinez v 20. rokoch 20. storočia v Argentíne s cieľom vytvoriť odolného, silného psa, vhodného pre argentínske podmienky. Martinez vybral predovšetkým bojové plemená, ako boli kordovský bojový pes, bulteriér, mastif či anglický buldog, ktoré krížil s nemeckou dogou a pointerom. Doga sa mala vyznačovať vysokou odvahou, oddanosťou a pracovitosťou. Významným znakom sa stala biela farba, ktorá pomáhala lovcom odlíšiť psa od zveri počas lovu. Neskôr sa argentínska doga stala rodinným spoločníkom a strážcom, ktorého si Martinez pre svoju krajinu vysníval.
Povaha plemena
Argentínska doga má odvážnu a stabilnú povahu. Napriek svojej sile je priateľská k rodine, ktorú miluje a bráni. Je výborným strážcom, no voči cudzím ľuďom sa správa rezervovane. Kvôli svojej histórii a genetike má však silný lovecký inštinkt, ktorý musí mať majiteľ pod kontrolou. Je dôležité, aby bola doga už od šteniatka vedená k vyrovnanosti a správne socializovaná, pretože nedostatok výchovy a výcviku môže viesť k jej dominantnému správaniu. Voči iným psom, najmä samcom, môže byť argentínska doga dominantná a neznášanlivá. Je však aj sebavedomá a kontrolovaná, ak je dobre vedená, a dokáže byť skvelým, oddaným spoločníkom pre rodinu.
Výcvik argentínskej dogy
Výcvik argentínskej dogy vyžaduje skúseného majiteľa so schopnosťou byť prirodzenou autoritou. Tento pes sa rýchlo učí a je veľmi inteligentný, avšak tiež tvrdohlavý, čo znamená, že majiteľ musí byť trpezlivý, konzistentný a dôsledný. Doga sa ľahko znudí, a preto je potrebné prispôsobovať výcvik rôznorodými aktivitami, ktoré zamestnajú jej myseľ aj telo. Argentínska doga je citlivá na stres a reaguje na nervozitu majiteľa, preto je dôležité, aby výcvik prebiehal v pokoji a bez trestov. Výbornou formou, ako udržať jej temperament a posilniť vzťah k majiteľovi, je cvičenie poslušnosti a socializácia s inými psami a ľuďmi.
Vzhľad plemena
Argentínska doga je stavaná na silu a rýchlosť. V kohútiku dosahuje výšku medzi 62 a 68 cm a váhu od 36 do 45 kg, pričom telo je svalnaté a atletické, ale nepôsobí ťažkopádne. Má širokú, mohutnú hlavu s jemne sklopenými ušami, ktoré sa dnes už len zriedka kupírujú. Nos musí byť čierny a oči hnedé, pričom modré oči a svetlá pigmentácia nosa sa považujú za neželané. Krátka, lesklá biela srsť je typickým znakom plemena a hoci pôsobí jednoducho, má ochrannú funkciu. Srsť dobre reguluje teplotu a je odolná voči poveternostným podmienkam. Argentínska doga tak pôsobí impozantne a atleticky.
Zdravie plemena
Najčastejšími zdravotnými problémami argentínskej dogy sú hluchota, dysplázia bedrového kĺbu a problémy s kĺbmi. Hluchota je najmä dedičná v súvislosti s bielou farbou, preto je dôležité vykonať BAER test u šteniat, aby sa zistilo, či majú sluch na oboch stranách. K ďalším ochoreniam patrí aj predispozícia na dyspláziu lakťového kĺbu a niektoré srdcové choroby. Preventívna starostlivosť o kĺby a výživa hrajú kľúčovú úlohu, keďže ide o veľké plemeno, ktoré môže pri nedostatočnej výžive trpieť ortopedickými problémami.
Starostlivosť o argentínsku dogu
Starostlivosť o krátku srsť argentínskej dogy nie je náročná – vyžaduje pravidelné kefovanie, najmä počas prechodných období, aby sa odstránili odumreté chlpy. Pozornosť treba venovať hygiene uší a očí a pravidelnému strihaniu pazúrov. Doga je citlivá na horúce počasie a dlhé pobyty na slnku, preto potrebuje tieň a dostatočný prísun vody, aby sa predišlo prehrievaniu. Veľmi dôležitá je aj ochrana pred chladom v zimných mesiacoch, pretože krátka srsť neposkytuje dostatočnú izoláciu. Argentínska doga potrebuje každodenný pohyb a aktivity, ktoré ju zamestnajú fyzicky i psychicky.
Kŕmenie plemena
Krmivo pre argentínsku dogu by malo byť vysoko kvalitné, bohaté na bielkoviny a prispôsobené veľkosti a aktivite psa. Argentínska doga má sklon k potravinovým alergiám, preto je vhodné voliť granule bez obsahu obilnín, sóje a umelých prísad. Vhodná je kĺbová výživa, najmä počas obdobia rastu. Kŕmnu dávku je potrebné rozdeliť aspoň na dve časti, aby sa predišlo torzii žalúdka, ktorá sa môže vyskytnúť pri veľkých porciách a fyzickej námahe po jedle.
Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.
