Upozornenie: Informácie uvedené v tomto článku majú len informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie alebo liečbu veterinárnym lekárom. V prípade akútnych zdravotných problémov vášho psa (náhle zvracanie, hnačka, apatia, keď psík požije niečo, čo by nemal, a pod.), alebo špecifických otázok ohľadne starostlivosti a výcviku mimo oblasti výživy a našich produktov, odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka (váš veterinár, tréner psov, chovateľ konkrétneho plemena a pod.). Naším cieľom je pomôcť vám s výberom správnej výživy alebo produktov z nášho e-shopu, ktoré môžu podporiť zdravie vášho psa, pomôcť predchádzať zdravotným problémom alebo zlepšiť či vyriešiť niektoré chronické problémy, ktoré možno riešiť výživou a vhodnými doplnkami.
Besnota (rabies) patrí medzi najobávanejšie infekčné ochorenia, ktoré môžu postihnúť psy aj ľudí. Toto zoonotické vírusové ochorenie postihuje centrálny nervový systém a po prepuknutí príznakov takmer vždy končí smrťou. Napriek svojej smrteľnosti je besnota ochorením, ktorému môžeme účinne predchádzať. V tomto článku sa dozvieme všetko podstatné o besnote - od jej pôvodu, cez spôsoby prenosu, príznaky, diagnostiku až po možnosti prevencie a liečby.
Čo je besnota?
Besnota je akútne vírusové ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje teplokrvné živočíchy vrátane psov, mačiek, voľne žijúcich zvierat a ľudí. Spôsobuje ho RNA vírus z rodu Lyssavirus, čeľade Rhabdoviridae. Tento vírus napáda nervový systém a spôsobuje zápal mozgu, ktorý je bez včasnej intervencie fatálny.
Vírus besnoty má niekoľko významných vlastností:
- Je relatívne krehký vo vonkajšom prostredí a rýchlo inaktivovaný slnečným žiarením, teplom a bežnými dezinfekčnými prostriedkami
- Dokáže však prežiť niekoľko hodín v slinách mŕtveho zvieraťa
- Má charakteristický "oválny" tvar s výbežkami, ktoré mu pod elektrónovým mikroskopom dávajú podobu projektilu
Zdroj: Canva.com
Epidemiológia a výskyt
Besnota je rozšírená takmer po celom svete, no jej výskyt sa líši v závislosti od geografickej oblasti a efektivity kontrolných a vakcinačných programov.
Celosvetový výskyt
- Najviac prípadov sa vyskytuje v Ázii a Afrike, kde besnota spôsobuje viac ako 59 000 úmrtí ľudí ročne
- V mnohých rozvinutých krajinách je besnota u domácich zvierat prakticky eliminovaná vďaka povinným vakcinačným programom
- V niektorých krajinách ako Spojené kráľovstvo, Japonsko, Austrália či Nový Zéland je besnota považovaná za eradikovanú
Slovo "rabies" pochádza z latinského výrazu "rabere", čo znamená "zúriť" alebo "byť šialený". Tento termín dokonale vystihuje príznaky pokročilého štádia choroby, keď infikované zvieratá často prejavujú nezvyčajnú agresivitu a dezorientáciu.
Výskyt na Slovensku
- Slovensko bolo v roku 2006 vyhlásené za krajinu bez výskytu besnoty u domácich zvierat
- Posledný prípad besnoty u domáceho zvieraťa bol zaznamenaný v roku 2004
- Sporadické prípady besnoty sa však stále môžu vyskytovať u voľne žijúcich zvierat, najmä v prihraničných oblastiach
Rezervoár infekcie
Hlavným rezervoárom besnoty vo svete sú:
- Voľne žijúce mäsožravce - líšky, vlky, šakaly, mangusty
- Netopiere - významný rezervoár v Amerike a Austrálii
- Túlavé psy - najčastejší zdroj infekcie pre ľudí v rozvojových krajinách
Ako sa prenáša besnota?
Besnota sa prenáša primárne prostredníctvom kontaktu s infikovanými slinami. K prenosu najčastejšie dochádza:
- Uhryznutím - najčastejší spôsob prenosu, keď sa vírus zo slín infikovaného zvieraťa dostane do rany
- Poškriabaním - ak sú pazúry znečistené infikovanými slinami
- Cez poranenú kožu alebo sliznice - vírus môže preniknúť cez drobné poranenia pri kontakte s infikovanými slinami
- Aerosólom - zriedkavý spôsob prenosu, ku ktorému môže dôjsť v jaskyniach s veľkým množstvom infikovaných netopierov
Dôležité je vedieť, že vírus sa nevyskytuje v krvi infikovaného zvieraťa a nemôže prenikať cez neporušenú kožu. Riziko prenosu z človeka na človeka je extrémne nízke a bolo zaznamenaných len niekoľko prípadov pri transplantácii orgánov.
Patogenéza - ako vírus postupuje v tele
Po vniknutí do organizmu vírus postupuje nasledovne:
- Replikácia na mieste vstupu - vírus sa prvotne množí v svalových bunkách v mieste uhryznutia alebo poranenia
- Presun do nervových zakončení - z miesta prvotnej replikácie vírus postupuje do periférnych nervov
- Šírenie nervovým systémom - vírus sa pohybuje pozdĺž nervov smerom k centrálnemu nervovému systému rýchlosťou približne 15-100 mm za deň
- Napadnutie mozgu - po dosiahnutí mozgu vírus spôsobuje encefalitídu (zápal mozgu)
- Rozšírenie do ďalších orgánov - z mozgu sa vírus šíri periférnymi nervami do rôznych orgánov vrátane slinných žliaz
Inkubačná doba besnoty je variabilná a závisí od:
- Miesta uhryznutia (vzdialenosť od mozgu)
- Závažnosti poranenia
- Množstva vírusu v slinách
- Imunitného stavu postihnutého jedinca
Typická inkubačná doba u psov je 3-8 týždňov, môže však byť aj kratšia (14 dní) alebo dlhšia (6 mesiacov a viac). U ľudí inkubačná doba zvyčajne trvá 1-3 mesiace, no boli zaznamenané prípady s inkubačnou dobou kratšou než týždeň alebo dlhšou než rok.
Klinické príznaky besnoty u psov
Priebeh besnoty u psov sa obvykle delí na tri fázy:
1. Prodromálna fáza (1-3 dni)
- Zmeny správania - plachosť alebo naopak zvýšená prítulnosť
- Nervozita, nepokoj, úzkosť
- Zvýšená citlivosť na svetlo a zvuky
- Slabá horúčka
- Rozšírené zreničky
- Odmietanie potravy
- Olizovanie alebo hryzenie miesta pôvodnej infekcie
2. Excitačná (furiózna) fáza (2-4 dni)
- Agresivita a záchvaty zúrivosti
- Bezúčelné blúdenie
- Zvýšené slinenie (hypersalivácia)
- Neschopnosť prehĺtať (hydrofóbia - strach z vody)
- Abnormálne reakcie na vonkajšie podnety
- Zmena hlasu (chrapľavý štekot)
- Halucinácie - chytanie neexistujúcich múch, hryzenie do vzduchu
- Kŕče a svalové zášklby
- Strata strachu a inštinktu sebazáchovy
3. Paralytická fáza (2-4 dni)
- Ochrnutie čeľuste - otvorená papuľa s vytekajúcimi slinami
- Postupné ochrnutie krku a končatín
- Ťažkosti s dýchaním
- Kóma
- Smrť spôsobená zastavením dýchania
Nie všetky infikované zvieratá prejdú všetkými fázami. Niektoré môžu preskočiť excitačnú fázu a prejsť priamo do paralytickej fázy, čo sa označuje ako "tichá" alebo "paralytická" forma besnoty.
Najdlhšia zaznamenaná inkubačná doba besnoty u človeka bola neuveriteľných 19 rokov! Išlo o prípad muža z USA, ktorý bol uhryznutý ako 6-ročný a ochorenie sa prejavilo až v jeho 25 rokoch. Bežná inkubačná doba je 1-3 mesiace, ale môže byť aj kratšia než týždeň.
Besnota u ľudí
U ľudí sa besnota prejavuje podobne ako u psov, s charakteristickou hydrofóbiou (strachom z vody), ktorá je prítomná u 50-80% pacientov. Táto fóbia je spôsobená bolestivými kŕčmi hltacích svalov pri pokuse o prehĺtanie. Ďalšie príznaky zahŕňajú:
- Horúčku, bolesti hlavy, únavu
- Nevoľnosť, vracanie
- Úzkosť, nepokoj, zmätenosť
- Hyperaktivitu a agitovanosť
- Halucinácie a bludné stavy
- Insomniu (nespavosť)
- Hypersaliváciu (zvýšené slinenie)
- Aerofóbiu (strach z prúdenia vzduchu)
- Parestézie (abnormálne pocity) v mieste uhryznutia
- Paralýzu s následným komatóznym stavom
Bez intenzívnej podpornej liečby nastáva smrť do 7-10 dní od nástupu príznakov.
Diagnostika besnoty
Spoľahlivá diagnostika besnoty je extrémne dôležitá, avšak definitívne potvrdenie diagnózy u zvierat je možné až po ich smrti.
Diagnostické metódy u zvierat
- Priamy imunofluorescenčný test (FAT) - zlatý štandard, detekuje vírusové antigény v mozgovom tkanive
- RT-PCR (reverzná transkripčná polymerázová reťazová reakcia) - detekcia vírusovej RNA
- Izolácia vírusu na bunkových kultúrach - potvrdenie prítomnosti životaschopného vírusu
- Histopatologické vyšetrenie - detekcia Negriho teliesok v neurónoch (charakteristické inklúzie)
Prvú vakcínu proti besnote vyvinul Louis Pasteur v roku 1885. Prvou osobou, ktorá túto experimentálnu vakcínu dostala, bol 9-ročný Joseph Meister, ktorého pohrýzol besný pes. Vakcinácia bola úspešná a chlapec prežil, čím sa začala éra efektívnej prevencie proti tejto smrteľnej chorobe.
Diagnostické metódy u ľudí pred nástupom príznakov
- Sérologické testy - detekcia protilátok proti vírusu besnoty
- PCR z kožnej biopsie - typicky z oblasti krku
- Detekcia antigénov vírusu v odtlačkoch rohovky
Je dôležité poznamenať, že v čase, keď sa objavia klinické príznaky besnoty, diagnostika už nemá vplyv na prognózu, pretože ochorenie je v tomto štádiu prakticky neliečiteľné.
Besnota má jednu z najvyšších úmrtností spomedzi všetkých infekčných chorôb – takmer 100% po prepuknutí klinických príznakov. Celosvetovo je zdokumentovaných len približne 29 prípadov ľudí, ktorí prežili besnotu po nástupe symptómov, pričom väčšina z nich mala trvalé neurologické následky.
Liečba besnoty
Liečba u zvierat
Neexistuje žiadna účinná liečba pre zvieratá s príznakmi besnoty. Akékoľvek zviera s podozrením na besnotu by malo byť:
- Izolované
- Pozorované veterinárom
- V prípade potvrdenia diagnózy alebo progresie príznakov humánne utratené
Postexpozičná profylaxia u ľudí
Ak dôjde k uhryznutiu alebo poškrabaniu zvieraťom podozrivým z besnoty, je nevyhnutné okamžite:
- Dôkladne vyčistiť ranu - umývať ranu mydlom a vodou najmenej 15 minút, čo môže inaktivovať až 90% vírusových častíc
- Dezinfikovať ranu - použiť jódovú tinktúru, alkohol alebo iný vhodný dezinfekčný prostriedok
- Vyhľadať lekársku pomoc - čo najskôr, ideálne do 24 hodín
Postexpozičná profylaxia (PEP) zahŕňa:
- Podanie antirabickej vakcíny - zvyčajne v režime 4 dávok podaných v 0., 3., 7. a 14. deň po expozícii
- Podanie antirabického imunoglobulínu (RIG) - pri závažnejších poraneniach, infiltruje sa do rany a okolia
Včasné a správne podanie postexpozičnej profylaxie je takmer 100% účinné pri prevencii rozvoja ochorenia.
Na svete existuje iba 14 zdokumentovaných prípadov ľudí, ktorí mali prirodzenú imunitu voči besnote. Výskumníci zistili, že títo ľudia mali v krvi protilátky proti vírusu besnoty, aj keď nikdy neboli očkovaní ani liečení. Štúdium týchto prípadov môže priniesť prevratné poznatky pre vývoj nových liečebných postupov.
Protokol Milwaukee
V roku 2004 bol v USA úspešne liečený prvý pacient s rozvinutými príznakmi besnoty bez predchádzajúcej vakcinácie. Liečebný protokol, známy ako "Protokol Milwaukee", zahŕňa:
- Navodenie umelej kómy
- Podávanie antivirotík
- Podpornú terapiu
Napriek počiatočnému optimizmu je tento protokol úspešný len zriedka, s úspešnosťou pod 20% u následných pacientov. Väčšina pacientov, ktorí prežili vďaka tomuto protokolu, mala trvalé neurologické následky.
Prevencia besnoty
Prevencia besnoty je založená na niekoľkých kľúčových stratégiách:
Vakcinácia psov a domácich zvierat
- Povinná vakcinácia - základná stratégia prevencie besnoty
- Frekvencia vakcinácie - zvyčajne ročne alebo každé 2-3 roky, v závislosti od typu vakcíny a miestnych predpisov
- Prvá vakcinácia - štandardne vo veku 3 mesiacov s posilňovacou dávkou po 1 roku
Na Slovensku je vakcinácia psov proti besnote povinná od 3 mesiacov veku, s preočkovaním každých 12 mesiacov alebo podľa odporúčania výrobcu vakcíny.
Kontrola túlavých psov
- Odchyt a kastračné programy
- Registrácia a čipovanie psov
- Kontrola hraníc a karanténne opatrenia
Vyvarovanie sa kontaktu s divými zvieratami
- Nemanipulovať s divými alebo neznámymi zvieratami
- Učiť deti, aby neprístupovali k neznámym zvieratám bez dozoru
- Oznamovať neobvyklé správanie voľne žijúcich zvierat príslušným orgánom
Vakcinácia rizikových osôb
Pre ľudí s vysokým rizikom expozície (veterinári, pracovníci laboratórií, ľudia pracujúci s divými zvieratami) sa odporúča preventívna vakcinácia:
- Základná séria 3 injekcií (0., 7. a 21. alebo 28. deň)
- Kontrola titru protilátok a preočkovanie podľa potreby
Orálna vakcinácia voľne žijúcich zvierat
V mnohých krajinách vrátane Slovenska sa využíva letecká distribúcia návnad s orálnou vakcínou proti besnote, zameraná najmä na populácie líšok.
Približne 95% všetkých ľudských úmrtí na besnotu sa vyskytuje v Ázii a Afrike. V týchto regiónoch je hlavným prenášačom pouličný pes, zatiaľ čo v Severnej a Južnej Amerike sú hlavnými rezervoármi besnoty netopiere a voľne žijúce mäsožravce ako skunkovia, líšky a mývaly.
Právne aspekty
Na Slovensku platia jasné právne predpisy týkajúce sa besnoty:
- Povinná vakcinácia psov - za nedodržanie hrozia majiteľom pokuty
- Povinné hlásenie - podozrenie na besnotu musí byť nahlásené príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe
- Karanténne opatrenia - zvieratá podozrivé z besnoty podliehajú povinnej karanténe a pozorovaniu
- Medzinárodné cestovanie - vyžaduje sa platné očkovanie proti besnote a v niektorých prípadoch aj titer protilátok
Vírus besnoty je mimoriadne odolný – v tele mŕtveho zvieraťa môže zostať infekčný až 24 hodín, v slinách mŕtveho zvieraťa niekoľko hodín. V mrazivých teplotách môže prežiť aj niekoľko mesiacov. Naopak, rýchlo ho ničí slnečné žiarenie, vysušenie a bežné dezinfekčné prostriedky.
Čo robiť pri podozrení na besnotu?
Ak váš pes javí príznaky besnoty:
- Okamžite ho izolujte od ostatných zvierat a ľudí
- Kontaktujte veterinára alebo pohotovostnú veterinárnu službu
- Pri manipulácii používajte rukavice a iné ochranné prostriedky
- Nikdy sa nepokúšajte sami zviera liečiť alebo vyšetrovať mu ústnu dutinu
Ak vás uhryzol alebo poškrabal neznámy pes alebo divé zviera:
- Dôkladne umyte ranu mydlom a vodou (minimálne 15 minút)
- Dezinfikujte ranu dostupným dezinfekčným prostriedkom
- Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc
- Pokúste sa identifikovať zviera a jeho majiteľa (ak ide o domáce zviera)
- Nahláste incident príslušným úradom
Ak váš pes uhryzol človeka:
- Poskytnite pomoc postihnutej osobe
- Izolujte psa
- Kontaktujte veterinára
- Predložte doklad o vakcinácii proti besnote
- Umožnite veterinárne pozorovanie psa podľa predpisov (zvyčajne 10-14 dní)
Besnota zostáva jednou z najobávanejších zoonóz pre svoju takmer 100% smrtnosť po nástupe príznakov. Napriek tomu patrí medzi ochorenia, ktorým dokážeme efektívne predchádzať prostredníctvom systematickej vakcinácie domácich zvierat a cielenej postexpozičnej profylaxie.
Zodpovedný prístup majiteľov psov, ktorý zahŕňa pravidelné očkovanie proti besnote, obmedzenie kontaktu s divými a túlavými zvieratami a vyhľadanie odbornej pomoci v prípade podozrivého poranenia, je kľúčový pre udržanie nízkeho výskytu tohto ochorenia.
Pamätajme, že besnota nepozná hranice a globálne úsilie o jej elimináciu si vyžaduje kontinuálnu pozornosť a spoluprácu veterinárnej a humánnej medicíny, orgánov verejného zdravotníctva a informovanej verejnosti.
